Captain of the football team (SK/CZ Louis Tomlinson)

Part 8 1/2

„Môžeš mi vysvetliť koľko budeš ešte trucovať?“ spýtala som sa Marcela, keď sme kráčali chodbou ku telocvični. Marcel sa pozeral pred seba a mňa ignoroval.

„Fajn, takže teraz sa so mnou ani rozprávaš,“ prevrátila som očami znova pozrela na neho profil tváre. Tváril sa až príliš vážne na to, že to je Marcel. Musel byť buď veľmi naštvaný alebo veľmi sklamaný.

„Myslím si, že James Connor nemá na to, aby ťa porazil na matematickej olympiáde! Vyhráš to, Marci,“ usmiala som sa na neho a snažila som sa začať nejakú konverzáciu, do ktorej by sa aj on zapojil.

„Hmmmm,“ nepríčetne odvetil a opäť mi nevenoval svoju pozornosť. Takže takto to asi nepôjde. Opäť som nad ním prevrátila očami a pokrútila hlavou. Pomaly sme sa chodbou blížili až ku telocvični, pri ktorej boli dievčenské a chalanské šatne.

„Tak sa vidíme, Ellie,“ usmial sa na mňa Marcel a hádam po dvoch hodinách, konečne prehovoril.

„Takže ty rozprávaš?“ prekvapene som sa ho spýtal s veľkou dávkou irónie v hlase. Uškrnul sa na mňa a obrátil sa mi chrbtom.

„No len sa tak neurážaj. Vidíme sa na obede a nezraň sa!“ povedala som mu a vošla do dievčenských šatní. Hneď ma ovanula silná vôňa parfumov, deodorantov a rôznych dievčenský vôň. Pozdravila som všetky moje spolužiačky z ročníka no odpovede sa mi nedostalo. Neriešila som to, veci som si zložila na najbližšiu lavičku. Pomaly som si začala dávať moje tričko a rifle a obliekala som sa do pohodlných čiernych nohavíc a športového bieleho trička. Zatiaľ čo som sa obliekala, som sa započúvala do rozhovoru ostatných dievčat a roztlieskavačiek našej školy.

„Včera večer som bola s Louisom,“ nadšene vyhŕkla Ashley a nadšene vo vzduchu rukami zatlieskala. „Poviem vám, to bol ten najlepší chalan akého som kedy mala!“ vychvaľovala a všetky ostatné ju s nadšením počúvali. Ja a ešte niektoré dievčatá sme nad ňou len pokrútili hlavami a ďalej pokračovali v prezliekaní.

„Aj ste prekonali hranice?“ spýtala sa jej na oplátku Tracy a Ashley sa len namyslene uškrnula.

„Nebuďte prosím vás ako malé! Viete si veľmi dobre prestaviť, čo sme včera robili. Zobral ma k sebe domov, tak si ďalej domyslite,“ zasmiala sa a svoje dlhé blonďavé vlasy si stiahla do copu. Opäť som nad ňou pokrútila hlavou a potichu som sa zasmiala. Ashley bola tak namyslené dievča, ktorá si myslela, že je kráľovná celej školy. A aj to tak v podstate bolo. Svojím postojom, namyslenosťou a šarmom si podmanila niekoľko dievčat zo škole, ktoré za ňou chodili ako poslušné psi. Bola s Tomlinsonom úplne rovnaká. Obrovské ego, nechýbalo ani jednému. Tomlinsonson s ňou musel až neskôr večer, po mojom stretnutí s ním. Nemôžem klamať, keby som nerozmýšľala nad tým ako sa jeho odmeraný postoj, hnev a totálna arogantnosť musela zmeniť po niekoľkých hodinách. Nezávidela som Ashley, že bol s ňou. Bolo mi úplne jedno ako bol k nej pozorností, ako sa na ňu usmieval alebo ako ju nedajbože uspokojoval. S niekým ako je on by som nechcela tráviť žiadnu chvíľu a mohla by byť aj príjemná.

Otriasla som sa z mojich myšlienok nad Tomlinsonom a spolu s ostatnými dievčatami sme vyšli von na školské ihrisko. Na profesor mala našťastie dnes dobrú náladu a nerobili sme žiadne náročné cvičenia. Mali sme za úlohu si zabehať 5 koliečok a potom sme mali voľno. Niektoré dievčatá sa ihneď rozbehli na dráhu, aby to mali rýchlo za sebou, iné si sadli na lavičky a odmietali plniť príkaz profesora. Konkrétne to bola Ashley a jej tri „kamarátky“. Snažila som sa nájsť niekoho s kým by som mohla absolvovať mojich 5 koliečok, no ako vždy ma každý ignorovala. Vybrala som sa teda sama na dlhú métu, ktorú som chcela mať čo najrýchlejšie za sebou. Mala som strašne ťažké nohy, vôbec sa mi nechcelo, ale nechcela som spadnúť na úroveň tých princezničiek, ktoré nemyslia na nič len len nad odtieňom laku na nechty. Bežala som za niekoľkými spolužiačkami, ktoré tiež nevyzerali, že by sa im dvakrát chcelo.