Captain of the football team (SK/CZ Louis Tomlinson)

Part 10

Tomlinson stuhol v pohybe a s ním aj celá jeho partia. Vedľa mňa stála Perrie, ktorá na mňa prekvapene pozerala. Prvý čo sa ku mne otočil bol Harry, ktorý na mňa vypulil jeho veľké zelené oči.

Zavrela som pusu, ktorá mi zostala stále otvorená a stisla pevne oči. Pane bože, čo som to povedala?! Inokedy, dokážem nič nepovedať a ticho trpieť a teraz vyslovím nahlas niečo čo sa absolútne nehodí?

Netrvalo dlho, kým sa za Harrym otočili aj všetci ostatný a dokonca aj Tomlinson. Louis stál úplne vzadu za celou jeho partiou a tak som iba ja mohla vidieť jeho prekvapený a zarazený pohľad. Hodnú chvíľu sme si pozerali do očí a ja som začala čoraz viac nervoznieť.

Nečakala som, že by urobil žiadne gesto mojím smerom alebo, že by si ma nejako všímal. Čakala som skôr, že sa za mnou ani neobzrie a že bude pokračovať stále vo svojom frajerskom kroku ruka v ruke s prsnatou Ashley. Pán Tomlinson nám však zmeravel na mieste a prepaľoval ma svojim prenikavým pohľadom. Pozeral na mňa tak krátku a chvíľu ale aj tá najmenšia chvíľa ma dokázala rozhodiť. Oveľa viac so mnou však začalo triasť, keď sa jeho kroky vybrali smerom ku mne a zastavil tesne odo mňa. Môj ty bože.

Nikto nemohol vidieť jeho tvár a výraz akým sa na mňa pozeral. Prvý krát som cítila, že jeho postoj ku mnenie je odmeraný a povýšenecký. A to ešte ani nič nepovedal. Nie som žiadna veštica, ktorá by vedela vyčítať z tváre ale takto som to cítila. Louisova ruka sa posunula smerom k mojej paži za ktorú ju jemne chytil. Palcom pár krát prešiel po línii mojej jemnej kože, pričom som sa jemne zachvela. Takto sa ku mne nikdy nesprával. Pozrela som očkom na Harryho, ktorý sa začudovane pozeral a na Perrie, ktorá mala na tvári úsmev. Kým som si stihla uvedomiť, že Tomlinson sa ma dotýka a ešte ku tomu celkom nežne jeho tvár bola blízko môjho ucha, do ktorého mi začal niečo šepkať.

Bola som tak paralyzovaná tým ako sa ku mne správa, že som nevnímala nič okolo seba. Všetky moje pocity a myšlienky sa spojili do jedných a hlavnú úlohu v nich hral len Louis.

Stále som sa ale nemohla zbaviť pocitu, že jeho postoj ku mne takýto nikdy nebol, že to bol on, ktorý robil mne a hlavne Marcelovi všetky tie svinstvá, podrazy a úbohé žarty na našu adresu. Začala som konečne racionálne rozmýšľať a tým som sa musela od Louisa rýchlo odtrhnúť. Zacítila som istú prázdnotu a horúci pocit, ktorý zostal po dotyku jeho ruky.

„Čo sa deje?“ pobavene sa spýtal a málinko sa usmial.

„Nič,“ šepla som a pozrela som na obecenstvo, ktoré nás zo záujmom pozorovalo. Louis si toho tiež všimol a v momente, keď sa na nich otočil im naznačil, aby odišli. Jediný, kto s tým mal problém bola jeho milovaná Ashley, ktorá sa mu plazila po ruke a snažila si nájsť cestu k jeho perám. Tomlinson ju nie veľmi galantne odmietol a odtrhol od seba. Veľmi dôrazne jej naznačil, aby ho nechala na pokoji a počkala ho už v škole. Cítila som sa vážne divne, keď kvôli mne odohnal celú jeho partiu a dokonca aj jeho „milovanú frajerku“. Nevedela som čo chystá, no keď sa jeho pohľad znovu stretol s tým mojím  moja nervozita bola opäť badateľná.

„Ani teraz mi nepovieš čo si chcela?“ spýtal sa ma a sadol si na lavičku, ktorá bola vedľa nás a na ktorej som pred mojím výstupom sedela. Rukou naznačil, aby som si prisadla k nemu. Opäť ma dostal do nerozhodnej situácie, kedy som nevedela čo mám robiť. Toto som predsa nikdy nerobila. Nikdy som nebola schopná byť poriadne s Tomlinsonom v jednej miestnosti a nieto sa s ním ešte rozprávať.

Moje nohy ale nepočúvali moje pocity a tak ma doviedli až k lavičke k Tomlinsonovi na ktorú som si sadla.

„Ja stále čakám na odpoveď,“ uškrnul sa.