Captain of the football team (SK/CZ Louis Tomlinson)

Part 5

„Chceš mi povedať, že bude robiť projekt o pavúkoch?“ zhnusene na mňa pozrel Harry, keď si pozrel témy projektov a moje poznámky.

„Je to jedna z najľahších tém, Harry. Napríklad Marcel bude robiť projekt o ľudskom tele. Vybral si najťažšiu tému.“

„Marcel nech si vyberá čo chce, mňa to nezaujíma. Ale prečo by sme mali zrovna my mať pavúkov?“

„Bojíš sa pavúkov, Harry?“ uškrnula som sa.

„Samozrejme, že nie!“ rezignovanie pokrútil hlavu. „Ako si to môžeš vôbec myslieť?“

„Harry,“ usmiala som sa na neho a zasmiala sa. „Nie je nič na tom zlé, že sa bojíš pavúkov. Každý ma z niečoho strach.“

„Lenže ja sa pavúkov nebojím!“ zavrčal na mňa a nahnevane sa postavil. Prešiel až k oknu, pri ktoré sa postavil a naštvane si povzdychol. Mala som byť radšej ticho a zbytočne ho neprovokovať ale vyzeral vážne roztomile, keď si to nechcel priznať a bol naštvaný. V takejto pozícii som párkrát videla Marcela a tento postoj mali naozaj podobný. Harry môže hovoriť čo chce a Marcel sa môže akokoľvek maskovať svojím oblečením, vlasmi a okuliarmi ale to, že sú bratia sa nezaprie.

„Budeme pokračovať Harry? Už žiadne pavúky a ja už budem držať jazyk za zubami,“ postavila som sa a podišla k nemu ku oknom, z ktorého sa pozeral von. Chytila som ho za lem čierneho trička a jemne zaň zatiahla. Harry sa stále mračil tak som ho za tričko zatiahla ešte silnejšie.

Netrvalo dlho a Harrymu začalo mikať kútikmi úst. Usmiala som sa aj ja, chytila ho za ruku a potiahla ho za sebou znova na posteľ.

Myslela som sa, že budem nervózna, keď budem s Harrym sama. Nevedela som, či budem môcť s ním viesť normálny rozhovor, či budem môcť jasne rozmýšľať a či sa ho aj nebudem báť. Predsa len zo školy z neho nevyžaruje pozitívna energia mojím aj Marcelovým smerom.

Ale všetko je inak. Vidím, že aj po troch rokoch, čo sme sa v podstate vôbec nerozprávali sa naše kamarátstvo nerozpadlo. Dokážeme sa spolu smiať, uvoľnene rozprávať a nie je medzi nami žiadne napätie.

„Takže pavúky z nášho zoznamu vyraďujeme?“ spýtala som sa ho a on len ospravedlňujúce pokrčil ramenami. Usmiala som sa na neho a čiernou fixkou som preškrtla prvú tému zo zoznamu. Harry nič nepovedal, len prikývol ľahol si na posteľ a podoprel sa lakťami. Pozorovala som ho  ako si rukou prešiel cez svoje kučery a jazykom prešiel po spodnej pere. Harry bol vážne pekný chalan. Všetky jeho inštinkty, spôsoby a črty tváre boli pre mnohé dievčatá ako magnetom. Nečudujem sa aj našim roztlieskavačkám, ktoré sa idú roztopiť, keď na ne náhodou Harry mrkne alebo sa usmeje.

„Deje sa niečo Ellie?“ vyrušil ma Harryho hlas z rozmýšľania.

„Nie, nie,“ striasla som sa. „Pokračujeme?“ spýtala som sa a nemotorne som otvorila knižku z biológie. Harry sa na mňa pousmial sa a nahol sa nad knižku tiež.

Spoločne sme sa rozhodovali nad konečnou témou pre náš projekt. Prešli sme cez morské živočíchy a rastliny, cez obojživelníky, rastlinstvo a živočíšstvo na horách ale nakoniec sme si vybrali život organizmov na lúkach. Pre mňa ale aj pre Harryho veľmi blízka téma. Ako malí sme spolu chodievali na neďalekú lúku, kde sme sa hrávali a dokonca sme tam mali urobenú drevenú húpačku. Pamätám si ako mi Harry na lúke zbieral kvetiny a vždy mi ich s malým bozkom na líce podaroval. Teraz na tento čas strávený s Harrym môžem len spomínať. Na druhú stranu mi teraz ale svoju pozornosť venuje Marcel. Sním sa občas chodievam prejsť keď nemáme nič do školy ale aj keď potrebujeme nejaké vzorky na pokusy či už na biológiu alebo chémiu.