Captain of the football team (SK/CZ Louis Tomlinson)

Part 11

Po dlhých minútach rozhodovania sa čo si obliecť dnes večer som sa rozhodla. Sýto modré krátke šaty s voľnou sukňou a s opaskom mohli byť tou najlepšou voľbou. Nikdy som sa na rande nepripravovala, nikdy som nemala starosti s tým, čo by som si mala obliecť von keď idem s nejakým chalanom. Tieto veci sa mi stávajú prvý krát z čoho som dosť nervózna ale zároveň si to užívam. Konečne po dlhých rokoch idem von s niekým, komu na mne záleží. Ak teda nepočítam Marcela!

Aj po piatkovom prepadnutí Tomlinsonom a jeho varovných slovách smerované na moje rande s Liamom som bola pevne rozhodnutá, že s Liamom pôjdem. Posledný týždeň sa Louis so mnou rozprával, všimla som si, že ma aj pozoroval ale jeho slová som nemohla brať vážne. Robil mi zo života peklo celé 3 roky a nie je možné, aby sa odrazu cez maturitný ročník zmenil. Jeho slová, preto pre mňa nemali žiadnu váhu. Ani jeho a ani Harryho, aj keď jemu som dôverovala viac. Predsa len som jeho dávna priateľka, ale aj on sa so mnou začal baviť len teraz a to aj preto, pretože bol ku mne pridelený pracovať na ročníkovom projekte.

Naposledy som sa pozrela do zrkadla a na pery som si naniesla jemnú vrstvu červeného rúžu a usmiala som sa sama na seba. Moje prvé skutočné rande! Pomyslela som si a kútiky úst sa mi roztiahli do ešte väčšieho úsmevu. Prvé skutočné rande a ešte k tomu s neznámym sexy chalanom, ktorého som mohla stretnúť vážne len zázrakom. Tak strašne som sa tešila na Liama. Bol tak milý, tak pozorný a vôbec sa mi nechce veriť, že tie zastrašujúce veci, ktoré mi nahováral Tomlinson by mohli byť pravdivé. Je pravda, že Liama vôbec nepoznám ale na prvý pohľad vôbec nevyzeral ako niekto, kto by mi mohol ublížiť. Prečo by bol teda taký milý?

Tomlinson je len namyslený blbec, ktorý si myslí, že môže manipulovať všetkými naokolo. Môže mi ubližovať, môže ma ponižovať ale do môjho veľkého dňa mi zasahovať nebude.

„Ellie, takúto vysmiatu som ťa dlho nevidela!“

„Hmmmm?“ otočila som sa za hlasom mojej matky, ktorá bol opretá o zárubne mojich dverí do izby. Pousmiala som sa na ňu a podišla som k nej. „Čo hovoríš?“ opýtala som sa jej a rukami ukázala na moje šaty a celkový vzhľad.

„Myslím si, že sa mu budeš páčiť!“ usmiala sa na mňa a pohladila ma po tvári. „Dávaj si hlavne na seba pozor!“

„Mami, čo by sa mi také mohlo stať?“

„Vôbec toho chlapca nepoznám a to sa mi nepáči. Nie som zvyknutá na to, že chodíš takto večer von a ešte k tomu s chalanom, ktorého nepoznám.“

„A Marcel?“

„Vieš, že Marcel sa nepočíta!“ pokrútila hlavou, „s Marcelom sa poznáš od prvej triedy a tvoj tato tvrdí, že je neškodný! Ste najlepší kamaráti!“

„Nemáš sa čoho obávať,“ usmiala som sa na ňu a objala som ju. „Som tak strašne nervózna!“ zamrmlala som jej do vlasov, čomu sa ona len zasmiala.

„Vieš keď som išla ja prvý krát na rande s tvojim otcom....“ začala rozprávať historku, ktorú som ja počula najmenej 10 krát a tak som ju hneď zastavila s vražedným pohľadom. Mama zrejme vycítila, že už ma má nechať tak a s ruka vystretými v ospravedlňujúcom geste opustila konečne moju izbu.

Konečne! Zajasala som v mojom vnútri aj keď som si cenila, že moja mama sa o mňa zaujíma a podporuje ma vo všetkom čo robím. Nie však v každej situácii. Samozrejme, že sa o mňa bojí, chce pre mňa to najlepšie ale určite keď videla, že som natešená a vysmiata ako slniečko opustila si prednášky o tom ako by som si mala dnes večer dávať pozor.