Captain of the football team (SK/CZ Louis Tomlinson)

Part 13

„Louis?“ neveriacky som sa na neho pozrela a vážne som nemohla uveriť tomu k čomu práve teraz prišlo. Najskôr Harry a teraz Louis? Ako je možné, že ja mám rande s Liamom a prenasledujú ma dvaja chalani, ktorý mi zo života na strednej robili peklo a brali ma za šprtku s ktorou nie je žiadna zábava?

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa ho a otočila som sa jeho smerom. Pár krát som zažmurkala očami  zaostrila som na neho obraz. Jeho vlasy boli nezvyčajne vyčesané dohora a na ramenách mu visela jeho futbalová mikina. Žiadny prehnaný výzor ako mal dnes večer Liam. Bol to on. Futbalista ako vždy.

„Takže si predsa len išla,“ povedal a nahnevane sa mu zúžili jeho oči. Zarazene som sa na neho a pozrela a zamračila som sa.

„Myslel si si, že ťa budem počúvať?

„Každý ma počúva,“ mikol plecami a založil si ruky na prsiach, „Vždy si bola neschopná a nechápavá Carterova, ale toto už všetko predčilo. Si vážne tak hlúpa alebo to iba hráš?“ ľahostajne sa ma spýtal a uškrnul sa. Zvláštnym spôsobom mi po jeho preslove pichlo pri srdci a všetky chľpky na tele sa mi naježili.

„Prosím?“ prudko som vydýchla vzduch nahromadený v mojich pľúcach a mala som čo robiť, aby som dokázala vysloviť len to jedno slovo pevným hlasom. Stačilo tak málo a znova ma dokázal zraniť. To čo práve teraz vyslovil som nedokázala vnímať inak ako tak, že si vážne o mne myslí že som sprostá a naivná nána, ktorá nie je schopná rozhodovať sa sama za seba a keby som aj tak spravila, bude do veľká pohroma.

„Čo si to práve teraz povedal?“ pustil sa do neho Liam a ruku mu položil na jeho rameno. „Takto o nej rozprávať nebudeš. A ešte k tomu nie v jej prítomnosti!“ povedal mu a vražedne na neho pozrel. Prekvapivo som zaklipkala očami nad Liamovou reakciou a opäť zvraštila čelo nad myšlienkou, že Tomlinson takto o mne už kade tade rozprával.

„Dám ti jednu radu Payne! Zavri si hubu!“ zavrčal na neho a jeho tvár bola veľmi blízko tej jeho. Liam na neho vražedne pozrel a všimla som si ako zaťal päste. Tomlinson, aj keď nebol tvárou otočený úplne ku mne vyzeral v pohode, úplne uvoľnene a zrejme mu bolo jedno ako bude Liam reagovať. Ja som na prázdno preglgla a čakala som čo sa bude ďalej diať. Takto som si môj večer s Liamom ani zďaleka nepredstavovala.

„Čo si to ku mne dovoľuješ?“ zvýšil Liam hlas a tvár sa mu pokrčila do nahnevanej grimasy. „Takto sa so mnou rozprávať nebudeš lebo...“

„Lebo čo Liam? Zavoláš na mňa tých tvojich kamarádičkov z ekonomickej? Aj tak dobre vieš, že oni môžu pri mne iba držať hubu a krok. Rovnako ako ty!“ povedal mu Louis a zasmial sa. „Správam sa rovnako ako sa správaš ty ku mne tak tu pred ňou nehraj formu!“

Pozerala som na Liama, ktorý vyzeral stále naštvaný ale zdalo sa akoby nad Louisovými slovami premýšľal. Môže byť vážne pravda, že Liam je rovnaký ako je Louis? Že sa predo mnou iba pretvaruje a Louisove zastrašujúce a varovné slová by mohli byť pravdivé? Rozhodla som sa to nekomentovať a ani nič nehovoriť a radšej som zostala potichu sedieť a sledovať to, ako ich komunikácia bude pokračovať.

Čakala som, že sa Liam začne s Louisom hádať alebo sa začnú urážať, no prekvapilo ma keď sa Liam začal hlasno smiať. Nechápavo sme sa s Louisom na neho pozerali a ja som znova nedokázala vyjsť z údivu. Také zmeny reakcii medzi nimi boli naozaj zvláštne. Zacítila som ako Louis vedľa mňa stuhol a vyzeralo to, že smiech a tým pádom provokácia zo strany Liama ho skutočne nasrala.

„Čomu sa smeješ idiot?“ zavrčal na neho a postavil sa z lavičky. Začal pochodovať okolo nás. Ja som ticho sedela a Liam sa na ňom stále veľmi z chuti zabával. „Na mne sa nebude nikto zabávať, rozumieš?!“