The Umbrella Academy (sk)

1.

V ruke držím noviny a dookola prechádzam očami prvú stranu tohto...asi časopisu. Na obrázku je starý muž a pod ním je napísané "Strašná novina na následky infarktu zomrel vo vysokom veku multimilionár Reginald Hargreev." Och aká škoda pomyslím si a pozriem na záhradu.

Spozorujem biele motýľe poletovať nad záhonmy farebných kvetov.
Raz som počula že tieto motýle sú duše mŕtvych ktorý na vás dávajú pozor. Tak to dúfam že nie. Moja rodina je psycho. Keď nato pomyslím musím sa pousmiať.

Čo sa vyškieraš ako slniečko na hnoji? Ach. Prišla Lila.
Haló! Zem volá Sasu! Niečo som ti priniesla.
Zo záujmom na ňu pozriem a keď som uvidela šálku kávy tak ma skoro porazilo.
Lilaaaaaa! Ja ťa milujem. Nie viac ako túto kávu ale milujem. Zasmejem sa a odpijem si z kávy. Teplá tekutina odháňať moju únavu. MILUJEM KÁVU.
PFFF. Aby si sa nezbláznila! Pretočí očami a prisadne si.
Usmejem sa na ňu a dodám: Neskoro. Už som sa.

Lila je asi jediný človek na svete, ktorý má chápe. Jej rodičia boli kruto zavraždený a na starosť si ju zobrala Vyjednávateľka.
Moja rodina ma vyhnala z domu keď som bola malá a Lila bola jediný človek, ktorý sa o mňa staral. Bola mi ako mama, sestra a najlepšia kamarátka zároveň. Znamenala pre mňa všetko a položila by som zaňu aj život.
Fajn. Poďme si užiť kým mi mama nedá ďalšiu úlohu. Ani len si neviete predstaviť aké ťažké to má. Musí cestovať časom a likvidovať ľudí. To nieje až také zlé aj mňa to dosť bavilo, no ona si to berie osobne, a preto nieje vhodná na zabíjanie. No presne toto jej (naša) mama nechápe. Chúďa Lila.

Ok. A čo presne budeme robiť?🤨 Opýtala som sa. Hmm....Čo sa napríklad...ísť pozrieť ako stávajú Eiffelovku?. Spýtala sa s nadčením.
Zato ja som len prekrútili očami: Zase?! Lilaaaaaa. Mne sa nechce. Poďme robiť niečo zábavnejšie. Napríklad babský deň? Usmiala som sa naňu. Vypadáš hrozne. Dodala som a zasmiala sa. Vieš že ja takéto veci neviem a nechcem robiť. Nahnevane na mňa pozrela Liluška. Ani ja ale máme v kúpeľni rôzne masky a tak......bude srandaaaaaaaa. Plošiiiiim veľko-malá sestričkaaa.
Toto ju vždycky dostane. Tak fajn. Ha nehovorila som to!?

~neskôr toho dňa~

Vidíš ani to nebolelo. Povedala som keď sme boli hotové a púšťali film. Nebolelo!? To myslíš vážne!? Zase naštvaná ale zároveň vysmiata Lila. Áno, myslím to smrteľne vážne. *Nabitie zbrane* Tak to aby som ťa zabila. Zašepkala mi do ucha Lila s pištoľou na mojej hlave.

Na Tom som sa len usmiala. Chce súboj? Má ho mať!

Rýchlim pohybom som sa presunula za ňu, ďaľším pohybom som jej odkopla zbraň a pritlačila nôž na krk.
Nesústredíš sa! Si slabá! Nabudúce sa snaž! Keby som chcela zabijem ťa! Hovorila som jej výstražne. Nikdy by som jej neublížila a ani ona mne. Ale nedáva pozor. A to ju môže raz zabiť.

Ako to robíš? Ako môžeš byť lepšia ako ja, keď ja mám lepší výcvik!?
Kričala po mne. To že sa máme radi neznamená že sa nehádame.
Ty to stále nechápeš! Že? Tu nejde o vícvik! Kričala som jej naspäť no nenechala má dohovoriť. To tvoje prihoreté "nikdy to nesmie byť  osobné" si strč! Vždy to je osobné! Vrieskala až jej žilka vyletela na čele.

Ja som počkala až sa skľudní aby som mohla hovoriť ja. Nie, nieje to osobné. A ty to dobre vieš. Vieš aj to že ja nemám veľké city a ak by som ťa musela zabiť tak to nebudem chcieť spraviť ale spravila by som to bez sebe menších výčitiek. Zato ty by si to nedokázala. Nastala chvíľa ticha. Videla som že naozaj rozmýšľa nad tým čo som povedala. A následne zvesila ramená a povedala: Máš pravdu nedokázala. Vyhrala
som. Taak a teraz si poďme pozrieť ten film.

~po filme~

Vieš. Rozmýšľala som nad tým čo si povedala. Týmto upútala moju pozornosť. Naozaj by si ma dokázala zabiť?

Takúto otázku som nečakala. Vlastne na ňu neviem odpoveď. Ak mám pravdu povedať.....Neviem. Som silná avšak ty si môj svet. Nikoho iného nemám takže.....Naozaj neviem....... Lila sa zamyslenie pozrela z okna. Neviem nad čím premýšľala no nejak extra ma to nezaujímalo. Chcela som spať, tak som sa uložila a zaspala...... Tma........Zase ten sen........

~~~

Päť? Číslo päť? No taaak! Kde si? Nemám rada túto hru. Vždycky keď ho už mám tak sa premiestni.

miestnosť - ihla - sedatíva - bolesť - tma

Musíš vnímať rytmus. Hod nožom je ako hudba. (Hovorí Diego). Krásny úsmev, dotyk ruky, dotyk boku.
*Zvuk zabodnutia nožu*
Skvelé! Si rodený talent! [Hovorí Diego]

Miestnosť - ..slo ..em - sedatíva - Tma -

Stôl. Veľká miestnosť. Žena, muž 7 detí. Krik. Premiestnenie. *Zhíknutie*
*Tma*

Takže päťka! Ako dlho si to vedela! (Hovorí Diego) *Plač*

*Zvuk letiaceho noža*.......*zvuk premiestnenia* Odstrčenie. Krv. Krik. Pomóc..... *Tma*

Miestnosť - píp - sedatíva - Tma

~~~

Aaaaaa.*krik* (môj)

Sarah!? Si v poriadku? Zase ten sen? Hovor so mnou Sarah! *Krik* (Lilin)

*Hrozná bolesť*

*Krik* (môj)

*Tma*

Sarah? Potichu sa mi prihovorila Lila.

A-ano? Odpovedala som aj keď som nevládala pomalí ani dýchať.

Mám niekoho zavolať? Spítala sa starostlivo Liluš.

N-nie.

Si si istá? Spýtala sa pre istotu.

A-ano. Menší úsmev

Fajn. Vieš ako som sa zľakla! Toto mi už nerob. Objala ma a hneď mi bolo lepšie. Neviem čo by som bez nej robila.

Teraz k tomu snu......Myslím že to má niečo spoločné s tým prečo ma vyhodili. ACH. Vzdychla som. Čo? pozrela na mňa Lil, Je naozaj všetko ok?

Áno, všetko v úplnom poriadku. Nechcem ju zaťažovať. Ona a vyjednávateľka sú strašné milé ale ani jedna nevie že som číslo 8.

Prečo?
Ľahká odpoveď. Vyjednávateľka neznáša číslo 5. Raz ma naňho skoro poslala keby na ňu Lila nenakričala že mi ešte ublíži. Som zato rada, pretože neviem či by sa vo mne niečo nezlomilo. Predsa len je to môj "brat". Aspoň myslím................hmmmm..........

Idem si ľahnúť. Zakričala som na Lils keď som si už po tretie zívla.
Oki Sah. Dobrú! Ozvala sa mi odpoveď.

Posteeeeeľ! Ach. Aj tak viem že nezaspím...... Musím myslieť na ten sprostý sen. Iba pre info nesníva sa mi už po prvý krát. Posledné tri dni sa mi skoro stále sníva. Neviem či som sa už naprosto zbláznila, alebo ako to celé je. Musí to mať vysvetlenie. Oki....premýšľaj.....čo divné sa ti deje za posledný týždeň.

~love you~
💙