33. V zásuvke

972 65 0
                                    

Ráno som sa zobudila s jedinou myšlienkou v hlave: Musím získať ten kľúč. Vďaka snu som vedela, kde sa nachádza. V kabinete pani Grimaldy. Čo to však znamená? Predtým som bola presvedčená, že kľúč nám zobral Brandon... No predstava Grimaldy ako čierneho mága nebola až taká neuveriteľná. Bola prísna, strohá a tvrdá. A jej svetlo modré oči vo mne od začiatku vyvolávali des.

Vedela som, že musím informovať Alexa o tom, čo sa mi snívalo a zosnovať plán, ako sa dostať do kabinetu pani Grimaldy. A hlavne, zabrániť Alexovi, aby sa po hodine histórie Grimaldy pýtal na čiernych mágov. Fakt, že kľúč sa nachádzal v jej kabinete zásadne zmenil, ako sa veci majú. Bolo by nebezpečné sa jej to pýtať. Svojmu snu som verila, naposledy, keď sa mi snívalo o mieste, kde sa nachádzal kľúč, naozaj tam bol.

Nad týmto všetkým som rozmýšľala počas raňajok. Snažila som sa zachytiť Alexov pohľad niekde v diaľke a naznačiť mu, že mu musím niečo povedať, no bol mi otočený chrbtom. Keď sme sa poberali na prvú hodinu - históriu s pani Grimaldou, bol ďaleko predo mnou a rozprával sa s jednou našou spolužiačkou. Vedela som, kto to je - bola to Daisy. Jej dlhé plavé vlasy, symetrická tvár a dobrá postava podnecovala závisť nie len vo mne, ale aj Em a Aubrey, ktoré sa o nej nedávno rozprávali. Emily sa totiž bála, že by sa mohla Oliverovi zapáčiť, keďže sa s nimi celkom často rozpráva. Navyše nebola preumelkovaná, pôsobila veľmi prirodzene a uhladene. Jej elementom bola zem.

Povzdychla som si. Alexa som pred hodinou nezastihla a keďže si v triede sadol do prednej lavice a mne sa ušlo miesto viac vzadu, bol mi zase otočený chrbtom. Počas hodiny sa neotáčal dozadu, sústredil sa na Grimaldu a jej výklad. Rozprávala o iných čarovných bytostiach, ako sú škriatkovia a draci. No tieto bytosti sú na pokraji vyhynutia a nie každému sa pošťastí spatriť čo i len jednu bytosť za celý život.

"To je všetko na dnes. Varujem vás, učte sa! Dnes to bola slabota," poznamenala prísne na konci hodiny a pomaly sa poberala von z triedy. Alex vstal a kráčal za ňou. Našťastie sa na mňa konečne pozrel a ja som začala rýchlo krútiť hlavou na znak, že nastala zmena plánu. Prekvapene sa zamračil, no bolo neskoro. Grimalda si všimla, že mal za ňou namierené.

"Môžem vám s niečím poradiť?" spýtala sa ho s kamenným výrazom tváre. Alex vyzeral trochu zmätene. Postavila som sa a namierila som si to za nimi.

"Chcel som sa vás spýtať...," začal Alex nervózne. Srdce mi vynechalo jeden úder, keď to povedal. Už som stála pri nich a napäto som čakala, čo z neho vyjde.

"Zaujalo ma dnešné učivo, draci mi prídu fascinujúci, chcel by som sa o nich dozvedieť viac. Nemohli by ste mi odporučiť nejaké materiály?" povedal napokon. V duchu som si vydýchla. Začala som dychtivo prikyvovať a tvárila som sa, že to je presne ten dôvod, prečo som za ňou prišla aj ja.

"Aj mňa zaujali magické bytosti, tiež by som sa rada dozvedela viac," povedala som. Grimalda prikývla.

"Aj som si myslela, že toto učivo vzbudí záujem. Poďte so mnou do kabinetu, mám tam k tejto téme nejakú literatúru," pokynula a my sme ju nasledovali. Keď sme vychádzali z triedy, otočila som sa na Em a Aubrey, ktoré na mňa zdvihli obočie a ja som sa len usmiala a naznačila som im, že im to potom vysvetlím.

"Prečo sú tie bytosti dnes na pokraji vyhynutia?" pýtal sa Alex. Chcel vzbudiť dojem, že je touto témou naozaj zaujatý. Musela som uznať, že to dobre vymyslel. No ešte stále nevedel, prečo som zmenila plán.

"Určití mágovia ich začali loviť a zneužívať," odvetila Grimalda. Domyslela som si, ktorí mágovia.

Ocitli sme sa v sále, kde bol hluk. Rozhodla som sa to využiť. Lakťom som drgla do Alexa. Grimalda mala rýchly krok a my sme mierne zaostávali.

"Ona má ten kľúč," zašepkala som opatrne. Alex ústami naznačil: ako vieš?

"Sen," zašepkala som znova.

Zabočili sme na chodbu, na ktorej som zatiaľ nebola, pravdepodobne sa tam nachádzali len kabinety. Do jedného z nich sme vstúpili.

"Tu niekde by mala tá kniha byť. Mám tu len jednu, tak sa budete musieť podeliť, v knižnici pravdepodobne teraz nebude, lebo ju potrebujú žiaci, ktorí skladajú skúšky," vysvetľovala, kým sa hrabala medzi knihami na poličkách. Na druhej strane miestnosti bol jej stolík, presne ako v sne. Pohľadom som naznačila Alexovi, kde sa kľúč nachádzal.

"Môžem vám pomôcť s hľadaním, ako sa tá kniha volá?" pristúpil k nej Alex. Snažil sa odvrátiť jej pozornosť odo mňa. Múdry chalan.

Po špičkách som prešla k jej stolíku. Vedela som presne, ktorú zásuvku musím otvoriť. Každú chvíľu som pani Grimaldu kontrolovala pohľadom. Alex odvádzal dobrú prácu, vždy keď sa takmer otočila dozadu, vyhlásil, že vidí tú knihu. Samozrejme to bol falošný poplach. Srdce mi bilo ako o preteky a začali sa mi trochu triasť ruky. Potichu som otvorila šuflík a rukami šmátrala po jeho okrajoch.

Náhle som zacítila kovový kľúč. Schmatla som ho, vsunula do vrecka a pomaly zatvárala zásuvku.

"Čo tam robíš?" zrazu som začula. Grimalda sa na mňa pozerala s badateľným prekvapením a Alex bol v napätí.

Musela som si rýchlo niečo vymyslieť. Z vrecka košele, ktorú som mala oblečenú, som vytiahla náhradný gombík. Vždy keď k nejakému oblečeniu boli aj náhradné gombíky, nechávala som ich vo vrecku, aby sa nestratili.

"Spadol mi gombík a zakotúľal sa pod stôl," ukázala som ho a snažila som sa tváriť presvedčivo. Grimalda sa tomu ďalej nevenovala. Vydýchla som si.

"Musela som ju niekomu požičať, už strácam prehľad o mojich knihách," zalomila Grimalda rukami a Alex jej odpovedal, že nevadí, prídeme inokedy.

A tak sme odišli z kabinetu a ponáhľali sa na hodinu. Akcia dopadla úspešne. Mali sme kľúč. Alexovi som po ceste na hodinu vysvetlila svoj sen a moje podozrenia o Grimalde. Zhodli sme sa na tom, že kľúč ukryjeme a počkáme nejakú dobu, kým pôjdeme do zakázanej literatúry. Keď Grimalda zistí, že jej zmizol kľúč, pravdepodobne si domyslí, že sme to boli my. A ak nie, minimálne by mohla číhať v knižnici na vinníka. Musíme počkať, kým to trochu odznie.

Na náuku o živloch sme meškali, ale vyhovorili sme sa na to, že sme boli s pani Grimaldou. Sadla som si do lavice a rukami som pre istotu siahla do vrecka, aby som sa presvedčila, že sa mi to nezdalo a naozaj mám kľúč. Bol tam.

Melody ✓Where stories live. Discover now