Melody ✓

38. Nasledujúci deň

Ráno som sa zoznámila s pojmom mať opicu. Bolo mi nevoľno, stále sa mi trochu točila hlava, v ktorej mi pulzovala bolesť. Mala som migrénu. Tak mi treba! Keď Em zbadala, v akom som stave, priniesla mi pohár vody.

Ráno som sa cítila najhoršie, počas dňa mi bolo trochu lepšie, hoci stále nič moc. Hneď som si spomenula na to, čo som včera na párty videla, a mala som chuť sa znova ponoriť do postele. Ale škola volala. Aspoň som mala pre svoju skleslú náladu výhovorku - mala som opicu.

Počas raňajok som ani necekla, hlavu som si podopierala rukami a bez života som jedla. Aubrey sa tiež necítila zrovna najlepšie, no rozhodne na tom bola lepšie ako ja.

Na Alexa som sa ani nepozrela. Ani na raňajkách, ani na obede a ani počas vyučovania. Tvárila som sa, že neexistuje. Bolo to tak lepšie. No večne som sa mu nemohla vyhýbať - prišli na rad cvičenia.

Na moje prekvapenie, namiesto Rica prišla nejaká žena a hneď nám oznámila, že náš učiteľ ochorel a že ho bude nejakú dobu zastupovať. Veľmi mi odľahlo, znamenalo to totiž, že nebudeme musieť s Alexom pracovať na spoločnej úlohe. Na hodine sme pokračovali s loptičkami, väčšine už žonglovanie s dvomi išlo, a tak sme pritvrdili. Dostali sme loptičku navyše. Alex bol znova prvý, ktorému sa to ako tak podarilo. Ja, naopak, som bola v ten deň snáď najhoršia. Nevedela som udržať ani len dve loptičky, nie to tri. Bolela ma hlava, točila sa mi, nevedela som sa sústrediť, a tak som to vzdala a len som si ich tak pohadzovala.

"Niekto tu má opicu," jemne do mňa drgol Alex. Tváril sa trochu ustarostene. Ja som len mykla plecami s kamenným výrazom v tvári a pokračovala som v hraní sa s loptičkami. Alexovi moja reakcia prišla zvláštna.

"Melody, prepáč, že som ťa prinútil piť. Mrzí ma to, nemal som," povedal úprimne. Wau, naozaj ma prekvapil svojimi slovami. Nečakala som, že by sa mi ospravedlnil, ani som nemala pocit, že by sa mal. Teda čo sa týkalo alkoholu... S tým bozkávaním je to iné, ale o tom nemohol vedieť.

"V poriadku," odvetila som úsečne. Videl, že mi nie je do reči a že som mrzutá, a tak ma radšej nechal tak. Len sa mierne usmial a odišiel.

Snažila som sa nad ním nerozmýšľať. No nedalo sa to. Nech som svoje city chcela akokoľvek potlačiť, aj tak sa mi pri pohľade naňho zrýchlil tep. Povzdychla som si. Keď neviem svojim citom zabrániť, budem sa mu musieť vyhýbať. Inak je možné, že sa naozaj zamilujem.

Počas večere som znova ani len necekla, Alexovým smerom som sa ani raz nepozrela a len som počúvala konverzáciu medzi Em a Aubrey. Vedeli, že mi nie je dobre, a tak mi občas venovali súcitný pohľad, ale nenútili ma zapájať sa do ich rozhovoru.

"Videla som, že si sa celkom dlho rozprávala s Oliverom, hm? Nechceš mi o tom niečo povedať?" šťuchla Aubrey Em do ramena. Emily sa začervenala.

"Rozprávali sme sa o všeličom možnom. Oliver je dosť zhovorčivý, takmer som pri ňom zabudla, že som introvertka. Dokonca ani nepil alkohol!" usmiala sa Em. Aubrey prevrátila očami a posmelila ju, nech hovorí ďalej.

"Noo... Keďže bol v miestnosti vydýchaný vzduch, tak sme na chvíľu vyšli na balkón. Videl, že mi bola zima a spravil tú najkrajšiu vec. A nie, nedal mi mikinu, žiadnu nemal," napínala Emily Aubrey.

"No hovor!" Aubrey bola netrpezlivá.

"Vytvoril plamienok ohňa - vzplanula mu dlaň a oheň mu tancoval po prstoch. Hneď mi bolo teplejšie. Nie je to milé? Takéto veci sa učíte? Pretože som najprv bola zdesená, no vyzeralo to, že ho oheň nepálil."

"Vravím ti, že ten chalan je popredu. Takéto kúzla sú ťažké, musíš nad ohňom cítiť nadvládu, aby ťa nepopálil. Snažím sa o to už týždeň, no vždy ma po chvíli začne oheň páliť, a tak musím prestať."

"Oliver držal ten oheň v dlani snáď štvrť hodinu, kým sme sa na balkóne rozprávali!" čudovala sa Emily.

Pousmiala som sa smutne nad ňou. Aspoň niekto mal včera pekný večer. Po večeri som hneď išla na izbu a zaľahla som spať. Emily išla na izbu k Aubrey, aby ma nerušili. Bolo možno len sedem hodín, keď som zaspala.