49. Porada

843 73 3
                                    

Celý týždeň som preležala v posteli, Emily ma po večeroch doučovala to, čo brali v škole a občas ma prišli navštíviť aj chalani a Aubrey, a tak nám bolo veselo, čo prispelo k tomu, že som sa rýchlo zotavila a na ďalší pondelok som už mala dovolené zúčastniť sa vyučovania, hoci som nemohla ešte praktizovať mágiu.

Ružový sirup už mi po tom týždni, čo som ho musela brať aj pomaly začínal chutiť. Alex už sa dávno cítil fit, na cvičeniach bol zase popredu. Pani Wanderlovú na vyučovaní nahradila pani Grimalda, a tak sme s ňou vlastne mali všetky doobededné predmety. Ani neviem, ako to vlastne mojím spolužiakom vysvetlili, že už sa nebudeme s pani Wanderlovou stretávať na hodinách. Ric sa potešil, keď ma v pondelok videl na cvičeniach a vypytoval sa ma, ako mi je. Moji spolužiaci si pravdepodobne mysleli, že som bola jednoducho len chorá a nestarali sa do toho.

Po Brandonovi a pani Wanderlovej nebolo ani chýru ani slychu. Vlastne sme sa na túto tému, odkedy sa to stalo, ani poriadne nebavili, všetci sme podvedome čakali, kým sa dnes po večeri ocitneme v riaditeľni. Po cvičeniach sme s Alexom vyšli z triedy a po ceste do jedálne sme stretli aj Olivera a Aubrey. Prvýkrát som bola na večeri od toho dňa... Konečne som nebola odkázaná na iných, aby mi ju nosili do izby. V tom sa totiž striedali Emily, Aubrey a Alex.

Môj hlas na tom bol už takmer normálne. Vlastne som hovorila bez problémov, no ešte vždy ma mierne pobolievalo hrdlo. Ale to som ani nevnímala. Dokonca som si tak navykla na horúci čaj, že som ho pravidelne začala piť každý deň.

Po večeri sme sa pobrali spoločne do riaditeľne. Našli sme ju ľahko, nachádzala sa na chodbe s kabinetmi na konci s veľkými dverami. Vnútri na nás už čakal pán riaditeľ, Grimalda a dokonca aj Ric. Usadili sme sa na pripravené stoličky a nervózne sme čakali, kým niekto prehovorí.

"Vítam vás všetkých na tejto menšej... povedzme porade," usmial sa nás prívetivo. Pripomenulo mi to jeho príhovor na začiatku školského roka. "Bol by som rád, keby sme začali tým, že mi poviete, čo všetko viete o svojom pôvode a o tom, čo sa udialo pred týždňom."

A tak sme sa všetci do jedného rozrozprávali. V podstate to prebiehalo tak, ako vtedy, keď sme celú situáciu vysvetľovali s Alexom našim kamarátom. Rozhodli sme sa povedať všetko a nič nezatajovať, a tak sme spomenuli aj naše nočné výpravy do knižnice a spoločné tréningy. Grimalda aj Ric nás pozorne počúvali, prípadne sa nás pýtali otázky. Riaditeľ bol celú dobu ticho a z jeho výrazu tváre som mala pocit, akoby sa naplnili jeho najväčšie obavy. Naše mierne zmätočné vysvetľovanie sa skončilo asi po 20 minútach.

Nastalo ticho, v ktorom si riaditeľ, Grimalda a Ric vymieňali vážne pohľady a ja s mojimi kamarátmi zase zvedavé pohľady.

"Dobre teda. Vidím, že ste na veľa vecí prišli aj sami," povedal neurčito. Akoby nad niečím váhal.

"No radi by sme sa dozvedeli viac. Potrebujeme chápať čo sa to okolo nás deje," naliehala som. Riaditeľ si mierne povzdychol.

"Vaše odhady sú správne. Melody, naozaj si kráľovským potomkom a vy štyria," pozrel sa na Alexa, Olivera, Liama a Sama, "vy ste pokračovateľmi bielych rytierov. Takisto máte pravdu v tom, že vaši rodičia boli unesení zlými mágmi." Riaditeľ sa na chvíľu odmlčal.

"Tvoja mama, Melody, chodila na túto školu, dokonca som ju učila históriu mágie. Ona, na rozdiel od teba, už v tvojom veku vedela, kým je. Keď prišla do školy, predstierala, že ovláda len zem, no my s riaditeľom sme ju potajomky učili ovládať aj ostatné živly," spomínala Grimalda.

"Tvoja mama, Lilian, bola mojou spolužiačkou," prekvapil nás Ric. Až teraz mi došlo, že by mohli byť rovesníci. "Boli z nás dobrí kamaráti a neskôr, keď sa spoznala s tvojím otcom, človekom, som jej pomáhal za ňou zahladiť stopy. Rozhodla sa skrývať sa v ľudskom svete, kde majú čierni mágovia menšiu šancu ju nájsť. Žila tak niekoľko rokov a tam ťa aj porodila. No jedného dňa, po štyroch rokoch od tvojho narodenia, zmizol tvoj otec. Lilian sa rozhodla čeliť čiernym mágom a ísť hľadať tvojho otca. Vtedy ťa zverila pestúnom, s jediným prianím - nech v šestnástich rokoch nastúpiš na túto školu. Už sa nevrátila."

Melody ✓Donde viven las historias. Descúbrelo ahora