Melody ✓

43. Tréning štyroch živlov

Po večeri sme sa ja, Emily, Alex, Oliver a Samuel stretli v cvičebni vzduchu. Na takejto zostave sme sa dohodli na základe našich schopností, každý ma mohol niečo doučiť.  Zastreli sme žalúzie a posadili sa do kruhu.

Emily ma vyzvala, že jej mám ukázať, čo dokážem s vodou. A tak som jej ukázala zopár trikov, ktoré som sa naučila a musím priznať, že sa mi celkom aj darilo.

"Wau, je to fascinujúce niekoho vidieť ovládať viacero elementov," obdivne si vzdychla Em.

Prvú snáď polhodinu som strávila učením sa kúzlenia s vodou. Emily sa do role učiteľky celkom presvedčivo vžila, až sme ju po tej polhodine museli zastaviť.

Samuelovi sa po jeho cvičeniach podarilo uchmatnúť kvetináč s hlinou a semienko. Učil ma urýchliť proces rastu kvetu. Na konci nášho cvičenia predo mnou rozkvitol nádherný sýto červený kvet. Až som sa čudovala, že som sa dokázala toľko sústrediť.

Na rad prišiel oheň. To bola snáď najobávanejšia časť. Svoju nervozitu som sa ani len nesnažila skrývať, otvorene som sa vyjadrila, že mám z ohňa strach.

"To je celkom prirodzené," odvetil mi na to Oliver pokojne. "Ale práve o to ide. Musíš ten strach nechať prúdiť von, ohňa sa nesmieš báť. Musíš nad ním naopak mať kontrolu, mať ho v moci."

Oliver bol naozaj dobrý a trpezlivý učiteľ. Videla som, ako ho oheň fascinoval, ako s ním bol zžitý, akoby to bola ďalšia časť jeho tela a mysle. Pôsobil ako profesionál, až sa mi nechcelo veriť, že bol len začiatočník. Jeho cvičenie spočívalo v tom, že mu vzplanuli dlane a ja som sa mala snažiť svoju ruku strčiť priamo do ohňa bez toho, aby som sa popálila. Keď mi to povedal, nevedela som, či si robí srandu, alebo to myslí vážne. Keďže sa tváril seriózne, predpokladala som to druhé.

Po niekoľkých minútach som sa dokázala ohňa dotknúť bez toho, aby mi zhorela ruka, no necítila som sa sebavedomo, aby som ju do ohňa celú strčila.

"V poriadku, spravili sme pokrok," zhodnotil Oliver a usmial sa na mňa. Nemohla som si nevšimnúť, že Emily po ňom celú tú dobu pokukovala.

"A teraz im ukážeme na čom pracujeme," žmurkol na mňa Alex so šibalským úsmevom a vystrel predo mňa svoje dlane. Nebola som si úplne istá, či je to bezpečné a či mám ešte nejakú silu a sústredenosť, ale prečo to nevyskúšať. Predsa len, dnes sa mi celkom darilo.

Ostatným sme naznačili, nech sa vzdialia, a tak sa Em, Oliver a Samo postavili a premiestnili sa ku stene. S Alexom sme si vymenili pohľady.

"To dáme," usmial sa. Zatvorili sme oči a nechali sa unášať výmenou energií. Potom sme sa sústredili na vykonávanie kúzla samotného. Spájanie síl je zvláštna vec. Mala som pocit, akoby som bola Alexovi akosi bližšie, cítila som, ako sa sústredí na kúzlo, čo zapríčiňovalo to, že som sa sústredila aj ja. Akoby sme spojili naše myšlienky a spoločne mysleli na náš cieľ.

Výsledok bol úžasný. Po chvíli som sa odvážila otvoriť oči a čo som videla bolo na nezabudnutie. Vlastne som nevidela nič, bola som uprostred vzdušného víru, videla som siluety troch postáv, no vzduch bol naozaj hustý. Pofukovali mi vlasy, no len jemne, akoby sa nás s Alexom vnútri víru vzduch veľmi netýkal. Alex tiež otvoril oči a obidvaja sme sa začali usmievať. Dokonca sme sa smiali. Bola som šťastná. Cítila som sa naozaj mocne, akoby som bola zrazu schopná všetkého. Cítila som tú silu, ktorá mocný vír vytvorila a tá sila ma celú napĺňala.

Potom sme rozpojili ruky a všetko pominulo. Ostal nám len pohľad na trojicu našich kamarátov, ktorým očividne padli sánky. Emily mala úplne strapaté vlasy, dokonca som mala pocit, že im všetkým trochu slzili oči - asi bol vietor prisilný.

"Dojali sme vás?" zažartovala som.

"Nemám slov," ozval sa prvý Samo.

"Vy musíte byť riadne popredu," usúdila Emily.

"Takéto veci vás učia? Nechodíte omylom k nejakým tretiakom na hodiny?" čudoval sa Oliver zarazene.

S Alexom sme sa len zasmiali, dali si high-five a tvárili sme sa, že si oprašujeme pomyselný prach z pliec. Z cvičebne sme odišli v dobrej nálade. Avšak, deň sa ešte nekončil. Čakala nás nočná výprava do zakázanej literatúry.