41. Trapas

791 70 2
                                    

Na cvičeniach mi Alex povedal, že sa o niečom musíme porozprávať v súkromí na tréningu. Bolo mi to jasné, len som súhlasne prikývla.

Po večeri sme sa s Alexom mali stretnúť  v cvičebni. Prišla som skôr, a tak som stiahla žalúzie a napustila som si pohár vody. Sadla som si na zem a pohár položila pred seba. Najprv som sa vodu snažila rozvíriť pohľadom, čo sa mi celkom rýchlo podarilo, a potom som ju skúšala prinútiť levitovať. To už išlo ťažšie. Nepodarilo sa mi zniesť všetku vodu do vzduchu, len zopár kvapiek.

"Vidím, že si začala bezo mňa," ozval sa Alex, keď vošiel. Hneď za sebou zatvoril. Pobehol ku mne a sadol si oproti.

"Nejde mi to veľmi," zalomila som rukami. Bolo zvláštne s ním znova sedieť v cvičebni, dosť dlho som sa s ním nerozprávala, teda až do včerajška. Snažila som sa nemyslieť na tú párty.

"Alex, asi už vieš, čo sa dnes na dueloch stalo..." previnilo som sa naňho pozrela. Cítila som sa nervózne. Alex si povzdychol a prikývol.

"Áno, chalani boli naozaj prekvapení. A potom ešte viac, pretože videli, že som o tom vedel. Sľúbil som im, že im to vysvetlím, len to nesmú nikomu hovoriť. Dali mi svoje slovo, ale mali by sme to riešiť čím skôr. Navyše, podľa mňa je len fér, aby o tom všetkom vedeli. O svojich otcoch, o tebe, o čiernych mágoch a podobne. Mali sme to riešiť skôr," vyjadril sa Alex.

"Musím povedať, že aj ja som už nad tým, že by sme im to mali povedať,  premýšľala. Teraz, keď ma pristihli konať ohnivú mágiu, nie je cesty späť. A hlavne ich musíme vystríhať pred Brandonom a Grimaldou. Emily ma tiež videla a aj Aubrey by si zaslúžila poznať pravdu. Cítim sa trochu previnilo, že pred nimi tajím takú veľkú vec," vysvetlila som.

"Čo keby sme im to zajtra spoločne vysvetlili? Všetkým naraz," navrhol.

"Dobre. Stretneme sa v knižnici po večeri?" navrhla som. Alex pokrútil hlavou.

"Ja by som navrhol radšej spoločenskú miestnosť. Je tam viacej ľudí a hluk, a navyše z knižnice nemám taký dobrý pocit," priznal sa.

"Môže byť, dohodnuté," prikývla som.

"Tak a teraz späť k práci. Kde sme skončili? Aha, už viem," usmial sa a natiahol ku mne ruky a nastavil mi dlane.

Mierne som si povzdychla. Spomenula som si, ako sme sa naposledy držali za ruky a aká som z toho potom bola natešená. A úplne zbytočne, pretože Alexovi sa páči Daisy. Berie to čisto profesionálne a tak musím začať aj ja.

Vložila som svoje dlane do tých jeho a zatvorila som oči. Sústredila som sa len a len na vír. Po chvíli som sa cítila silnejšie a vtedy som zacítila aj mierny vánok okolo. Veľmi som sa snažila sústrediť, no napokon sa mi napriek mojej snahe v mysli objavila spomienka Alexa ako sa bozkáva s Daisy. Akoby sa spod môjho podvedomia snažila vydrať na povrch. Nech som sa jej ako bránila, stále som mala pocit, akoby ich vidím pred očami. Znova som cítila to, čo na tej párty, keď som ich zbadala. No zo všetkého najviac som cítila hnev.

"Au, Melody, stačí," vytrhol Alex ruky z môjho zovretia. Až vtedy som si uvedomila, že som mu ich stláčala. A potom som si všimla, čo sa dialo okolo nás. Podarilo sa nám spraviť vír, bol slabší, ale fungoval. Keď Alex prerušil spojenie, loptičky, ktoré okolo nás poletovali, popadali na zem a vzduch sa rozvíril.

"Čo sa s tebou deje? Stále sa na mňa hneváš? Melody, už som sa ti ospravedlnil, je mi to naozaj ľúto," nechápal Alex.

Hlavu som si podoprela do rúk a povzdychla som si. Snažila som sa upokojiť, stále som bola nahnevaná a smutná. Alex ma chytil za ruku a palcom mi prechádzal po pokožke. Hoci mi to bolo príjemné, svoju ruku som od tej jeho odtrhla, lebo som si nechcela robiť falošné nádeje.

"Nechaj ma tak, Alex!" vyhŕkla som. Alex  prekvapene zažmurkal a nechápavo sa na mňa pozeral. Cítila som sa tak hlúpo! Alex nemohol za to, že som sa naňho namotala. Mala som byť opatrnejšia. Nechodíme spolu a dokonca so mnou ani neflirtoval, teda len zo srandy, a tak mu nemôžem vyčítať, že sa bozkával s Daisy.

"Mel, upokoj sa. Prosím, povedz mi, čo sa deje," povedal pokojným tónom.

"Nemôžem," vzdychla som si. Nemohla som mu to povedať, proste nemohla.

"Súvisí to s tou párty?" spýtal sa. Váhavo som prikývla.

"Melody, už tretíkrát sa ti úprimne ospravedlňujem. Keby som vedel, ako na teba alkohol zapôsobí, nenavrhol by som ti ho," vysvetľoval. Ja som ho však zastavila tým, že som pokrútila hlavou. Alex zmĺkol.

"Aj ty si bol opitý?" spýtala som sa ho.

"Viem, že mi to neslúži ku cti, ale musím sa priznať, že som to trochu prehnal, a  viem, že som nevyzeral opito, ale potom to na mňa prišlo," zahanbene vysvetľoval. "Prečo sa to pýtaš?"

Zostala som len ticho sedieť. Nechcela som mu to povedať. Videla som, ako tuho Alex rozmýšľa a rozpamätáva sa na ten večer. Potom zrazu zmenil výraz, akoby si spomenul.

"Melody, možno viem, čo myslíš, musím ti to...," začal, ale prerušila som ho.

"Nie, nič nemusíš. Všetko je v poriadku, ja len..." cítila som sa ako lapená v pasci. Prečo by ma malo zaujímať, s kým sa bozkáva? Jediné, čo na to môžem povedať, je pravda - Alex sa mi páči a ja hlúpa som si namýšľala, že by medzi nami mohlo niečo byť. No to som mu povedať nemohla. "Nič," uzavrela som.

"Vlastne už som dosť unavená, dnes bol náročný deň, asi už teda pôjdem... Vidíme sa zajtra v spoločenskej miestnosti," postavila som sa a pobrala som sa na odchod. Alex bol zarazený, nevedel, čo má povedať, a tak som mu len zakývala a zdupkala som odtiaľ.

Dokašľala som to. Celú cestu na izbu a zvyšok večera som si v duchu nadávala a cítila som sa trápne. Vlastne celý dnešok bol trapas. Dúfala som, že sa k tomu Alex nebude vracať.

Melody ✓Where stories live. Discover now