Melody ✓

40. Prezradenie

"Už tú skladbu viem celú naspamäť," chválila som sa pri raňajkách nasledujúci deň Em a Aubrey.

"Mohla by si nám ju večer zahrať, nie?" navrhla Aubrey, ale pokrútila som hlavou a odpovedala, že večer mám znova tréning navyše. Sľúbila som im však, že im skladbu čo najskôr zahrám.

Poobedie sa vlieklo, no potom prišli spoločné cvičenia a s nimi pani Wanderlová, ktorá si vymyslela nové zadanie. Mali sme sa rozdeliť do skupín po štyroch tak, aby v každej boli zastúpené všetky živly. Keďže v triede vznikol ruch a hádky o tom, kto bude s kým v skupine, Wanderlová sa rozhodla to zobrať do vlastných rúk a podeliť nás.

"Oliver, Samuel, hmm... Nech nie ste samí chlapci, pridám k vám nejaké dievčatá. Emily a Melody! Tak by to malo vychádzať, však?" uisťovala sa. Mala pravdu, spolu sme ovládali všetky živly.

Mohli by sme polemizovať o tom, aká náhoda to bola, že sme sa všetci takto ocitli v skupine, no ako som sa čoskoro dozvedela, pravdepodobne to bol osud.

Hneď ako pani Wanderlová skončila so skupinami, vysvetlila nám, že máme proti sebe bojovať v dvojiciach. Máme sa tak naučiť spolupracovať a reagovať na rôzne elementy. Dvojice sme si mali striedať. Každá skupinka mala po ruke nádobu s vodou, sviečku a rastlinu v kvetináči ako pomôcky, ktoré môžeme aj nemusíme využiť. Vzduchu sme mali okolo seba veľa, tam nebolo s čím pomôcť.

A tak sme začali. Najprv som bola vo dvojici s Emily proti Oliverovi a Samovi. Oliver začal tým, že na nás vyslal plamene ohňa, Emily však stihla zareagovať a uhasila ho vodou. Neuniklo mi, ako sa Em a Oliver na seba usmiali. Potom Oliver šľahol ohňom aj po mne, ale odfúkla som ho. Samo sa spamätal a Emily aj mňa o chvíľu spútavali k zemi korene, ktoré vyrástli zo zeme. Vyslala som na ne malé tornádo, ktoré korene potrhalo. Moje tornádo vyvolalo v našej skupine smiech.

Po chvíli sme si dvojice vymenili a tak prebiehala celá hodina. Musím povedať, že to bola zábava. Pred koncom hodiny som s Oliverom bojovala proti Emily a Samovi. Všetko išlo hladko, až dokým nás Emily nezačala ostreľovať vodou z nádoby ako z dela. Oliver promptne zareagoval a proti vode vysielal oheň, až kým neminul a voda ho obliala. Vtedy Emily zamierila na mňa a stala sa osudná vec. V tej rýchlosti som nerozmýšľala nad svojím krokom ani nad žiadnym postupom, jednoducho som mávla rukou, no namiesto vzdušnej vlny, ktorá by vodu odrazila, som vytvorila oheň.

Emily nás prestala ostreľovať vodou a všetci sme sa zastavili. Vtedy by ste sa vo mne krvi nedorezali. Cítila som sa ako zločinec prichytený pri čine.

"Čo sa to tu práve stalo?" spýtal sa zmätene Oliver a Em so Samom sa na mňa dívali bez slov a pochopenia.

"Nič, odrazil si útok," snažila som sa zahovoriť. Vedela som, že som to dokašľala a bolo mi jasné, že sa z toho nevykecám, ale za pokus to stálo.

Ukázalo sa, že ten pokus bol neúspešný.

"Mel, všetci sme to videli," poznamenala Em. Dokelu!

Zostala som nehybne stáť, netušila som, čo mám robiť. Videli, ako som vyčarovala oheň, hoci mám ovládať len vzduch. To som riadne pokašľala! Keby som sa vedela lepšie ovládať!

Potom som sa náhle zľakla pri uvedomení, že to mohol vidieť aj niekto iný, a tak som sa poobzerala. Nikto sa na mňa zvláštne nedíval, pravdepodobne sú všetci sústredení na svoje zadanie.

"Prosím vás, nikomu to nehovorte. Viem, že to vyzeralo zvláštne, ale... Ehm..." habkala som. Nevedela som, čo mám v tejto situácii spraviť.

Zachránil ma koniec hodiny. Pani Wanderlová nám popriala pekný deň a všetci sa vydali na obed. S nimi aj ja. Doslova som ostatným zdrhla.

No uniknúť som Emily naozaj nemohla. Na obede ma našla a sadla si vedľa mňa.

"Melody, musíš mi to vysvetliť, inak si to vysvetlím po svojom..." povedala s obavou. Váhavo som prikývla a povedala jej, že teraz nie je ten správny čas. Videla som, že ju moja odpoveď neuspokojila a vymohla odo mňa sľub, že jej naozaj dám vysvetlenie.

Pohľadom som vyhľadala Olivera, Sama, Alexa a Liama. Sedeli spolu pri stole a videla som, ako potichu nad niečím vážne diskutujú. Bolo mi jasné o čom.