Melody ✓

45. Večerné rozhovory

Po prvýkrát sme si všetci spolu sadli na raňajkách. Boli sme jedna veľká skupina - ja, Em, Aubrey, Alex, Oliver, Liam a Samuel.

"Ahojte, členovia veľkej sedmičky," žmurkol na nás Liam a zasmiali sme sa.

"Tak sa teda nevoláme," zamietla Aubrey so smiechom.

"Neporaziteľná sedmička?" skúšal Liam ďalej. Všetci sme pokrútili hlavami a smiali sme sa naďalej. Liam len prevrátil očami a venoval sa jedlu.

"Aký je náš ďalší plán?" spýtal sa Oliver o čosi tichšie a sklonili sme k sebe hlavy, aby sme sa lepšie počuli.

"Mohli by sme pokračovať v spoločných tréningoch, môžeme sa zísť všetci a precvičovať si schopnosti, učiť sa jeden od druhého," navrhla Emily a všetci sme súhlasne prikývli.

"A Melody, ty by si si asi mala preštudovať tú knihu," povedal Alex.

"A hlavne, musíme zistiť, kto je Evanora a čo má spoločné s Brandonom," povedala som nanajvýš vážne a ostatní takisto seriózne prikývli.

-----

A tak sme sa všetci najbližšie dni sústredili na výcvik našich schopností - po večeri sme sa tajne stretávali v cvičebni vzduchu, ktorú nám Ric nechával odomknutú, no okrem našej úlohy s Alexom, ktorú už sme mimochodom mali pekne nacvičenú, som sa učila ovládať ostatné živly od mojich kamarátov a oni sami mali možnosť všeličo skúšať.

O Evanore sme sa naopak nedozvedeli nič. Nevedeli sme, kde máme hľadať, koho sa máme spýtať a či vôbec. No mali sme zlé predtuchy. Napadlo nám, že to je možno nejaká popredná osoba v kruhoch čiernych mágov. O nich sme takisto nič nevedeli. Prišlo nám zvláštne, že sa im za celú tú dobu darilo toľko utajovať. Dôkladne sme sledovali Grimaldu, ktorá na naozaj správala akosi zvláštne, sem-tam sme ju totiž zastihli, ako sa pozerá buď na mňa, alebo na jedného z chalanov. Brandona sme na chodbách zvyčajne nestretávali, mala som pocit, akoby sa nám zámerne vyhýbal. On sa nám vždy ukáže len vtedy, keď to uzná za vhodné.

Moja situácia s Alexom bola trochu... zvláštna. Cítila som sa trápne, keď som si spomenula, ako sme boli naposledy sami na tréningu. Ale inak sme sa k sebe správali celkom tak, ako predtým. Akoby sa nič nestalo, spoločne sme sa smiali a uťahovali sme si jeden z druhého. Vlastne sme už ani nebývali osamote, nemali sme kedy. Jedávali sme v skupine, na hodinách sme všetci začali sedieť pri sebe a tréningy boli odteraz spoločné. A cvičenia s Ricom ani nespomínam, tam sme len občas prehodili nejaké to slovko, no väčšinou sme sa venovali Ricovým zadaniam, ktoré boli čoraz ťažšie.

Jedného večera sme s Emily po jednom z našich spoločných tajných tréningov prišli na izbu a sadli sme si na postele do tureckého sedu.

"Dnes bol úžasný deň," snívala Emily.

"Hm, čím to asi bude," smiala som sa na nej. Vedela som, čo tým myslí. Celý tréning sedela s Oliverom oddelene v druhej časti miestnosti a spoločne tam niečo precvičovali, zatiaľ čo ma Aubrey učila nejaké triky s ohňom. Alex, Liam a Samuel sa vtedy na niečom smiali a po chvíli som videla po cvičebni preháňať sa malé tornádo, ktoré na všetkých fŕkalo blato, ktoré chalani vytvorili z hliny a vody. Náramne sa na tom zabávali. S Aubrey sme sa neudržali a smiali sme sa, no všimla som si, že Em a Oliver boli vo svojom svete, hoci sa okolo nich prehnalo bahnové tornádo, očividne ich to nezaujímalo, dokonca mám pocit, že si to ani nevšimli.

"Myslíš si, že je to na mne vidieť?" zahryzla si Em do spodnej pery a pozrela sa na mňa s obavami.

"Neviem, možno len my dievčatá máme na to šiesty zmysel, no aby som bola fér, príde mi, že Oliver tiež nie je čistý," uškrnula som sa. "Čo ste vlastne celý ten tréning robili?"

"Ach, ani mi to nespomínaj," začervenala sa Emily. "Povedal mi, že mi chce ukázať niečo, na čom dlho pracoval. Hneď potom sa ma spýtal na moju obľúbenú farbu. Odpovedala som, že je to fialová a usmial sa na mňa tým najsladším úsmevom a jedným pohybom vytvoril krásny fialový plameň. Mel, aj tebe príde oheň taký fascinujúci? Nemohla som od neho odtrhnúť oči, sledovala som, ako fialové plamienky plápolajú vo vzduchu a odrážajú sa v Oliverových očiach. Mám dojem, že som sa doňho načisto zbláznila. Celú dobu som sa len usmievala a červenala ako blázon."

"Podľa mňa ste v tom obaja až po uši," zasmiala som sa a hodila som po nej vankúš, aby sa prebrala zo svojich snov. Úsmev na tvári jej však nezmizol.

"Čo ty a Alex?" zatvárila sa, akoby položila len nevinnú otázku.

"Hm, čo máš na mysli?" snažila som sa zachovať si kamenný výraz, no mala som chuť sa tiež začervenať. Ako Emily vedela, že sa mi páči?

"Vieš, nie si jediná so šiestym zmyslom," nadvihla obočie a pozdvihla jeden kútik do polo úsmevu.

"Emily, nikomu nesmieš nič povedať, cítila by som sa veľmi trápne, keby sa to Alex dozvie," vychrlila som rýchlo zo seba mierne vyľakane, ale Emily ma upokojila a sľúbila mi, že je moje tajomstvo v bezpečí. Potom sa ma však začala vypytovať, ako to teda je. Keďže ona mi otvorene povedala, ako sa cíti ohľadom Olivera, tak som sa rozhodla sa jej tiež zdôveriť.

"Ja ti ani neviem... Najprv mi prišiel namyslený a uštipačný, no potom zistila, že je veľmi milý a vtipný... a odvážny... vlastne je dosť šikovný, čo sa vzduchu týka, vždy je prvý z triedy, kto splní úlohu. A páli mu to v hlave," aj ja som sa stratila vo svojich myšlienkach, rovnako ako Emily predtým. Až o chvíľu som precitla. "Wau, vážne som to všetko povedala nahlas?"

Odpoveďou mi bol široký úsmev mojej kamarátky. Tentokrát to bola ona, kto do mňa hodil vankúš.

"Áaa, dievča, ty si v tom tiež po uši," pišťala. "Ako je na tom on?"

Hneď, ako odznela jej otázka mi zamrzol úsmev na tvári.

"Pamätáš na tú párty...? Je síce pravda, že som mala po nej opicu, no moja nálada bola zapríčinená niečím úplne iným," vzdychla som si. "Videla som ho bozkávať sa s Daisy," vyslovila som a Emily si v šoku zakryla ústa dlaňou.

"Vedela som, že po ňom ide, stále sa s ním rozprávala, sledovala som ich v jedálni, no keď som to videla, aj tak ma to prekvapilo. Bola som z toho celkom zdrvená a uvedomila som si, ako po ňom idú dievčatá a cítila som sa hlúpo, že som si niečo nahovárala. Potom na našom poslednom tréningu osamote som sa v podstate prezradila," povedala som a zrekapitulovala jej náš rozhovor. "Odvtedy sme sa o tom nerozprávali, vlastne sa teraz nezvykneme ani toľko rozprávať."

"To je celkom zapeklitá situácia... No musím povedať, že ho občas zachytím, ako po tebe pokukuje," žmurkla na mňa Emily.

"To pochybujem, Alex má oči len pre Daisy..." vzdychla som si.

A tak sme sa ešte chvíľu rozprávali o všetkom, čo nám napadlo a potom, keďže som ešte mala chvíľu čas, som sa rozhodla vytiahnuť fialovú knihu z jej skrýše a začať študovať.

"Idem asi ešte využiť čas a čítať tú knihu," povedala som Emily. Knihu som od našej výpravy ani nevidela, nemala som na ňu čas, od rána som mala vyučovanie a väčšinou sme sa na spoločných tréningoch zdržiavali celkom dlho, a tak sme ani len nestíhali učiť sa do školy.

"Môžeš mi to čítať nahlas, nech sa niečo dozviem," navrhla Em a ja som prikývla. Ľahla som si s knihou na posteľ a otvorila ju na random stránke. Niečo však nehralo. Začala som knihou horúčkovito listovať, prešla som snáď každú stránku.

"Emily..." oslovila som ju a Em sa na mňa pozrela s obavami.

"Je prázdna!"