Melody ✓

11. Zoznamovačka

Nasledoval obed. Všetci sme sa presunuli do jedálne. Ušli sa nám miesta pri Chloe a spol. Sedeli oproti nám a hoci sa snažili hovoriť tichšie, aby ich nikto nepočul, môjmu sluchu ich rozhovor neunikol. Ach, ten môj neslušný zlozvyk započúvať sa do cudzej konverzácie!

"Určite si ťa doberá, lebo sa mu páčiš. A dnes ráno ťa nepočúval, lebo sa chcel tváriť nedostupne. Ver mi, s tým novým parfumom a manikúrou ťa nemohol len tak odignorovať," povedala jedna z nich Chloe a ukázala svoje nové nechty.

"Šarlota, nechty sú posledná vec, ktorá ho zaujímala," povzdychla si Chloe. Otrávene si nabrala jedlo a pustila sa doňho. S Emily sme sa tvárili, že sme nič nepočuli a pokračovali v jedení. Obidvom nám však bolo jasné, o kom bola reč. Chloe mala Alexa zrejme v hľadáčiku.

"Milí prváci, po obede sa zídeme v sále, bude nasledovať niečo ako prvácka zoznamovačka," usmial sa na nás riaditeľ. Vždy som sa v duchu pousmiala hocikedy, keď k nám prehovoril, buď rozprával s nadšením, akoby s nami prežíval príchod na školu, alebo pôsobil tajomne a jeho pohľad prezrádzal akúsi mládeneckú šibalskosť tohto šedivého pána.

A tak sme sa po polhodine ocitli znova v sále. Tentokrát tam však neboli žiadne stoličky, zrejme ich už spratali. Rozmiestnili sme sa po sále, akosi neisto sme stáli a čakali na ďalšie pokyny.

"Dovoľte mi vysvetliť najbližšie pokyny," získala si pozornosť pani Wanderlová. "Aby ste sa lepšie spoznali, zahráme si hru. Iste ste o nej už niekde počuli - keď bude hrať hudba, budete sa prechádzať po sále pomedzi ostatných, no keď zastane, prihovoríte sa najbližšiemu človeku a kým hudba nezačne znova hrať, môžete sa jeden druhému predstaviť a rozprávať."

Nikdy som nemala rada podobné hry. Chápala som, aký mali účel, bol to vcelku dobrý nápad a samozrejme, že som sa s niekým novým chcela spoznať, no nebola som v takýchto veciach veľmi dobrá. Small talk bola disciplína, v ktorej som bohvieako nevynikala, bola som skôr tichší a hanblivý typ, keď príde na spoznávanie ľudí. Ale na druhej strane, nebola som vyslovene tým najväčším introvertom. S Emily to bolo iné, hneď sme si sadli, pri nej som od začiatku cítila akúsi súhru našich pováh a keď ma prvýkrát privítal jej priateľský úsmev, hanblivosť a neistota sa vytratili. Samanta sa nám sama prihovorila a na konverzáciu s ňou sme boli dve. O Alexovi a spol. snáď ani nič dodávať nemusím. Takto v skratke prebiehali moje zoznámenia.

Nestihla som sa ani spamätať a už hrala hudba. Nepoznala som ju, možno bola z tohto sveta. Každopádne som sa nad hudbou veľa nezamýšľala, všetci sa dali do pohybu, tak aj ja. S Emily sme sa rozdelili, nemali sme sa totiž pohybovať v skupinkách. Bola som vydaná napospas cudzím ľuďom.

Namierila som si to na kraj sály, povedala som si, že si ju aspoň môžem zblízka prehliadnuť. Avšak po chvíli sa zastavila hudba. Obzrela som sa a hľadala človeka, ku ktorému by som sa prihovorila, no jedno dievča ma našlo skôr.

"Ahoj, ja som Olívia," usmialo sa dievča prívetivo. Pôsobilo placho. V duchu som sa zasmiala, Olívia bolo meno, ktoré som pred Alexom včera predstierala, že mi patrí. Predstavila som sa aj ja. Spýtala som sa, aký má dojem zo zámku, keďže sa k reči veľmi nemala. Odpovedala stručne, že je pekný.

Nevedela som, ako mám pokračovať, nastalo trápne ticho.

"Ehm," začala som, no našťastie začala znova hrať hudba, čo nás obe zachránilo. Vydýchla som si, rozlúčila s Olíviou a pohla som sa preč z miesta.

Keď sa hudba znova zastavila, už sa mi prihováral Oliver, chalan, pred ktorým sa Emily včera červenala. Rozhodla som sa, že si ho prehliadnem. Mal svetlé vlasy, no nie úplne blond, modré oči a pekný úsmev. Pôsobil celkom prívetivo.

"Ahoj, my už sa poznáme. Vidím, že ste ráno trafili na raňajky," podpichol ma.

"A to len a len vďaka tebe, náš záchranca," zatvárila som sa teatrálne a mierne sa mu uklonila.

"Čo ste vlastne vyviedli tomu dievčaťu, pred ktorým ste zutekali?" spýtala som sa zvedavo. Vedela som to, ale chcela som to od neho počuť.

"Ále, s Chloe sa poznáme, chodili sme spolu do školy. Vždy sme si z nej robili srandu, včera sme jej osolili čaj, keď sa nepozerala, pretože nás stále sleduje a sadá si vždy k nám, neviem, o čo jej ide. Popravde, lezie nám tak trochu na nervy, keď sa na nás stále lepí, tak sme sa rozhodli ju trochu vyplašiť," mávol rukou, akoby o nič nešlo. Začala som prehodnocovať, či sa mi zdal rozumný.

Zdvihla som obočie: "Aspoň už viem, že si k vám nemám sadať."

"Môžeš to skúsiť," zatváril sa šibalsky.

Našťastie začala hrať hudba, a tak som sa pobrala ďalej. Keď prestala hrať, nablízku bolo len jedno dievča. Vysoká tmavooká bruneta, pôsobila celkom elegantne. Nevšimla si ma, a tak som sa rozhodla tentokrát iniciovať rozhovor ja.

"Ahoj, ja som Melody, teší ma," podala som jej ruku. Doširoka sa na mňa usmiala.

"Ja som Aubrey. Ty si v tomto svete nová však? Je to ľahko rozpoznateľné na tvojom výraze," usmiala sa.

"Áno, ty nie?"

"Nie, nie. Ja som tu vyrastala. Teda nemyslím na zámku, ale chápeš. Nemohla som sa dočkať, kedy dovŕšim šestnásť rokov a prídem sem. Už si objavila svoje schopnosti? Ja ešte nie, ale mám podozrenie, že to bude oheň. Vždy ma fascinoval," povedala. Bolo mi jasné, že bola spoločenský typ, bola celkom ukecaná, ale to mi len vyhovovalo.

Keď vyslovila, že ju fascinoval oheň, už som si ju nevedela predstaviť s žiadnou inou schopnosťou. Oheň sa k nej dokonale hodil.

"Nie, neobjavila, ja netuším, ktorý živel ma priťahuje. Ale teba si s ohňom viem predstaviť," povedala som.

Všimla som si, že za Aubrey stála Emily a Oliver. Smiali sa, Emily sa trochu červenala, Oliver jej práve o niečom zanietene hovoril. V duchu som sa pousmiala a nemohla som sa dočkať, kedy budeme na izbe a ja ju podrobím detailnému výsluchu.

"Hm, neboj, určite svoju schopnosť čoskoro objavíš. Keby si mám tipnúť, tipla by som ti zem, vyzeráš byť ten pokojný prirodzený typ," usmiala sa.

"Možno, uvidíme. Je pre mňa celkom zložité sústrediť sa na nové schopnosti, keď sa neviem spamätať zo všetkých tých kúziel a zámku a podobne."

"Rada by som videla svet tvojimi očami, mne príde celkom obyčajný, už som si naň zvykla. O tomto zámku som predtým už vedela, no aj tak ma ohúril, keď som sem včera prišla. Pravda je, že doma často neprichádzam do styku s kúzlami, nezvyknú sa v domácnosti veľmi využívať, ak už, tak len také menšie," vysvetľovala. Bolo zaujímavé počúvať ju.

Hudba znova začala hrať, a tak sme sa na seba usmiali a pokračovali sme ďalej. Ďalšie tri zastavenia boli celkom o ničom, jeden hanblivý chalan, dve ukecané dievčatá, nič zaujímavé. To sa však čoskoro zmenilo, pretože niekto do mňa narazil, a práve vtedy sa zastavila hudba.

Vzhliadla som hore, pretože dotyčnému som siahala len po ramená a hneď som spoznala ten šibalsky úsmev.

Alex.

- - -

Milí čitatelia, približne od tejto kapitoly mi WP samovoľne prehadzuje kapitoly a nič sa s tým nedá z mojej strany robiť - viackrát som poradie naprávala, ale i tak ich napokon prehadzuje.
Preto vás prosím, aby ste si dávali pozor na očíslovanie jednotlivých kapitol, aby nevznikli pri čítaní nedorozumenia.
Ďakujem a prajem príjemný zážitok z čítania :)