Tábor živlov (P)

Budúcnosť Tábora živlov

   Ako ste si už mohli všimnúť, toto nie je ďalšia kapitola... Ale napriek tomu potrebujem vašu pozornosť, pretože mám pre vás pár informácií  a noviniek, takže majte so mnou trošku strpenie prosím a prečítajte si tento oznam (ak nemáte nervy na výlevy, tak Vám oddelím čiarou čo všetko môžete preskočiť a hneď sa tam môžete aj presunúť, aby ste si prečítali to dôležité).

   Tento príbeh som začala písať keď som mala 12. Pôvodne to bol príbeh o magických ohnivých bytostiach, ale postupom času sa menil a menil, až nadobudol takú podobu, akú má dnes. Keď som sa písania tohto príbehu vzdala (teda keď mala šestnásť a bola som v prvom ročníku strednej školy), tak som čakala, že na príbeh sa zabudne. Čakala som, že zapadne prachom vo vašich knižniciach a už si naňho ani nespomeniete. Čakala som, že zmizne z rebríčkov a nikto nový ho už nenájde. A predsa... sme tu. Dva a pol roka po tom, ako som zverejnila poslednú kapitolu a ja stále takmer denne dostávam notifikácie z Wattpadu, hviezdičky, komentáre a pridania do reading listov, práve z tohto príbehu. A dlho som tomu odolávala a hovorila si, že to nie je dobrý nápad, že teraz sa už venujem poézii, že určite nemám toľko času a odhodlania aby som sa k nemu vrátila.
   Bolo to však práve minulé leto, leto 2020, kedy ste ma notifikáciami dovliekli späť a znova som sa na tento príbeh pozrela. Prečítala som si všetky kapitoly, od začiatku po koniec, sledovala som postavy a dej, ale už nie z pohľadu autora, ale po tých rokoch už takmer čitateľa, ktorý sa vracia k príbehu, ktorý už dlho nedržal v rukách.
   Devätnásťročnými očami však už na veci pozeráte trošku inak. V tejto situácií to platí asi tisícnásobne. Po tých rokoch už úplne inak vnímate postavy, úplne inak vnímate ich reakcie a úplne inak vnímate čo sa v príbehu deje. A po prečítaní môžem veľmi krátko skonštatovať, že som určite s Táborom spokojná nebola. Možno to bolo tým klišé, ktoré som cítila pri čítaní (je to stále dookola to isté v každej knihe, zlá postava šikanuje dobrú a dobrá má komplexy, páči sa jej populárny chalan), možno tými nerealistickými drobnosťami (ako bozky Megan v lese s niekým koho práve stretla), alebo tou predvídateľnosťou (od začiatku je jasné že Edward je Ewel, preto si aj pamätám, že som musela meniť príbeh a spraviť z nich blízkych priateľov)...
-----------------------------------------------------------
   Je toho síce veľa, čo mi na tomto príbehu ako autorke po toľkých rokoch vadí, ale vaše reakcie na tento príbeh mi dávajú nádej, že z neho ešte niečo môže byť. Že sa oplatí pustiť sa do toho a prerobiť ho. A popravde, nápady by som aj mala.
   Ak by som sa do toho pustila, tak samozrejme, nebolo by to hneď. Som maturantka a mám pred sebou nielen samotnú maturitu a prijímačky na vysokú školu, ale aj kopy práce zo školy, ktorých nie je málo a nie je to stále také jednoduché. Som si ale istá, že by som dokázala pár minút denne venovať aj Táboru, ak by som vedela, že mi to za to stojí.
   A práve z toho dôvodu mám na Vás, drahí moji čitatelia, otázku. Ako to vidíte vy? Čítali by ste Tábor živlov od začiatku v úplne inej verzii - viac realistickej, dobrodružnej a aktualizovanej? Má to z Vášho pohľadu zmysel?

A chcela by som sa Vám ešte poďakovať za podporu, ktorou ste ma zasypávali v komentároch, som za každého jedného z Vás neskutočne vďačná...
Love you guys 🥰
Bex