Tábor živlov (P)

Kapitola dvanásta

Keď som došla do tábora bolo deväť hodín. Leona na mňa už nedočkavo čakala v izbe a keď som prišla, nadšene vyskočila.
,, Čakal ťa tam, že?"
,, Ehhh... Áno?" zmätene som cúvla pred toľkým nadšením. Leona ma schmatla za ramená a začala mnou triasť.
,, Aké to bolo? O čom ste sa rozprávali? Ako sa správal?" Vytrhla som sa jej.
,, Leona videla som ho druhýkrát v živote. Ukľudni sa a ja ti všetko poviem." Leona rýchlo prikývla, stiahla ma k posteliam, na jednu ma surovo posadila, na druhú si rýchlo sadla a nedočkavo na mňa pozrela. Vzdychla som a povedala som jej o mojom stretnutí, ako som skoro spadla dolu kopcom, ako sme sa rozprávali o Ewelovi a nakoniec som jej povedala o Edwardovom čudnom zmiznutí.
,, A potom som proste prišla spä..."
,, A nepobozkal ťa?" prerušila ma Leona. Hodila som po nej vankúš.
,, Ty si taká krava!" Leona zavyla od smiechu. Hodila som do nej ďalší.
,, Ža- ža- žartujem! Mie-e-er!" vykoktala pomedzi smiech. Pokrútila som hlavou. Leona bola fakt šialená. Ako potvrdenie sa jej spustili slzy smiechu. Táto osoba sa sťažovala, že som decko? Vzdychla som si. Toto bude ťažšie ako som si myslela. Na stole bol pohár a zdalo sa mi, že som niekde tam vzadu predtým videla kúpeľňu. Zobrala som pohár a zamierila smerom k pravdepodobnej kúpeľni. Nemala som čas obdivovať krásu kachlí ani vane a sprchy, len som do pohára napustila studenú vodu a po návrate do izby som ju chrstla Leone do tváre. Otvorila ústa ale prerušila som ju.
,, Som hladná. Kedy budú raňajky? " Otvorené ústa zavrela. Potom ich zas otvorila. A zas zavrela. Pokrútila hlavou a vzdychla si.
,, Megan toto myslíš vážne? " Vážne som prikývla a Leona zas pokrútila hlavou.
,, Megan som celá mokrá."
,, Aspoň si v pyžame." snažila som sa zlepšiť situáciu.
,, Toto nie je pyžamo Megan." zavrčala a hodila po mne vankúš. ,, Nenávidím ťa!"
                           ...
Po raňajkách sme sa pomaly vracali späť k našej budove. Leona prekonala to, že som ju poliala vodou a vysvetľovala mi ako to tam funguje.
,, Vlastne to tu funguje ako normálna škola. Aspoň myslím, keďže som ešte v žiadnej nebola. Ale aj tak... OCH FUJ ČO TO TAM JE?!" Leona ukazovala na niečo malé v tráve. To niečo vyzeralo ako polomŕtvy škrečok. Chytila som ho do ruky. Dýchal. Ale Leona nie.
,, MEGAN POLOŽ TÚ VEC!" vrieskala po mne, ale ja som ju ignorovala.
,

, MEGAN ČO AK TO MÁ BESNOTU?!" Pohladkala som škrečka po ryšavej srsti. Vyzeral tak malý, tak zraniteľný.
,, Bude sa volať Sviliam Croyss." oznámila som. Leona zaúpela.
,, Po A, meno Sviliam neexistuje. Po B, čudné tvory nemávajú priezviská. A po C, DOČERTA NEPOČÚVALA SI MA?! TO ZVIERA DO NAŠEJ IZBY NEVKROČÍ! "
                           ...
No napriek tomu, Sviliam Croyss do našej izby vkročil. Aj keď vkročil nie je celkom vhodné na túto situáciu. Ubytoval sa u nás. Presnejšie v škatuli od topánok ktorú som našla pred jednou z ubytovní. Leona si stále sťažovala.
,, Bude smrdieť."
,, Nenávidím škrečky."
,, Čím ho budeš kŕmiť?"
,, Bude nás hrýzť."
,, Neznášam ťa."
Napriek tomu som si ho nechala. No Leona to tak nemohla nechať. Kým som sa hrabala v skrini, vykradla sa so spiacim Swiliamom Croyssom do kúpeľne a pokúsila sa ho utopiť. Vbehla som tam práve včas aby som to úbohé zviera zachránila a tresla Leone.
,, Au!" skríkla a chytila mi zápästie.
,, Prečo...? " Prerušila som ju.
,, Čo ti Sviliam Croyss kedy urob..." Vtedy Sviliam Croyss otvoril oči a ja som zhíkla. Bol slepý. Teda- poloslepý. Svojími obrovskými očami (okom) sa pozrel na mňa, na Leonu, späť na mňa a zase na Leonu. A vtedy spravil niečo čo sa dá popísať iba ako nejaký zvláštny škrečkovský inštinkt. Z celej sily sa zahryzol do Leoninej ruky zvierajúcej mi zápästie.
                           ...
Hi guyz som späť! Ako sa páčila časť? Btw SĽUBUJEM NA VŠETKO ČO MÁM RADA (takže aj vás), ŽE BUDEM PRIDÁVAŤ ČASTEJŠIE! (táto časť by tu nebola keby nebolo vašich totálne- ultra- mega- fantastických kommentov. ĎAKUJEM)
laf jaaa
Becca