Tábor živlov (P)

Kapitola jedenásta

Chvíľu sme len tak nesmelo sedeli v trápnom tichu a ani jeden nevedel čo povedať. Ticho prvý prerušil on.
,, Nevšimol som si to. Nevšimol som si, že môj najlepší priateľ sa mení na monštrum! Ako som si to mohol nevšimnúť?"
,, Obviňuješ sa z toho?" Pozrel sa na mňa zmäteným pohľadom.
,, Ty by si sa neobviňovala? Keby sa napríklad Leona premenila na monštrum, ktoré zabíja a ničí?"
Sklonila som hlavu.
,, Máš pravdu." Potom mi niečo napadlo. ,,Povieš mi o ňom niečo? Všetko, čo ňom viem je od Leony a tá ho ani nepozná."
Edward prikývol.
,, Boli sme... ako bratia. Dosť šialení bratia." uškrnul sa. ,,Vlastne sme mali na rováši dosť žartíkov. Keď niekto niečo vyviedol, všetci vedeli, že sme to boli my. Keď sme mali raz vyučovanie, odkradli sme sa a oblepili sme každú budovu v Tábore bublinkovou fóliou. Trvalo nám to tri hodiny, lebo nikto neovláda plasty." Zachichotala som sa. Edward sa usmial.
,, Presne vtedy, keď sme to dokončili, sa skončilo vyučovanie. Všetci chceli výjsť z budóv, ale nemohli. Všetky dvere sa, z bezpečnostných dôvodov, otvárajú von, takže boli úplne bezmocní. Učiteľom sme milo oznámili, že ak nám nebudú dávať úlohy celý týždeň, tak ich pustíme. Súhlasili, tak sme fóliu odtrhli a pustili ich von. Nielenže sme po celý týždeň dostávali dvojnásobne veľa úloh, ešte sme boli aj bez večere." Edward sa pri tej myšlienke zasmial.
,, Naozaj verili, že sa ponaučíme! O to väčšie bolo ich prekvapenie, keď Ewel vytvaroval vodu do tvaru aligátora a ja som mu vdychol zelenú farbu. Vyzeral ako živý a všetci sa báli vojsť do bazéna! Alebo keď som okolo každej budovy spravil kruh z uhlia a Ewel ho podpálil. Nešlo im hranice uhasiť, lebo všetku vodu som premenil na paru a Ewel ju nechal zmiznúť vo vzduchu."
,, Páni. Koľko ste mali vtedy rokov?" opýtala som sa.
,, Obaja sme mali štrnásť. Ale potom sa to pokazilo. Ewel bol čoraz častejšie nahnevaný a nervózny. Chcel robiť čoraz horšie veci. Podpáliť budovy. Vytopiť izby. Nechať zamrznúť všetku vodu v tábore. Samozrejme, odmietol som. Začal mi nadávať do idiotov a zbabelých hlupákov. Vydieral ma. Nepovolil som. Tušil som, že sa s ním niečo deje, ale žeby ho ovládla Noc... To mi vôbec nenapadlo."
,, A potom?"
,, Nerozlučná dvojica... oddelená. Ale, boli sme si podobní. Hnedé vlasy, modré oči... Všetci si mysleli, že to všetko robíme obaja." Pokrčil ramenami.
,, Až keď Ewel zabil Gregoryho, zobrali to vážne. Vyhodili nielen jeho, ale aj mňa. Vraj si musia byť istí, že je Noc naozaj preč."
,, To je mi ľúto." sklonila som hlavu.
,, Vlastne som sa s tým už zmieril. Ale chýba mi tá voľnosť."
,, Voľnosť?" opýtam sa prekvapene. ,,Veď v Tábore máš školu!"
,, Niekedy sa tu cítim ako v klietke zo stromov, a to Zem ovládam!"
,, Aké máte vlastne s Ewelom živly?"
,, My sa vlastne dopĺňame. Ja mám Dym, Elektrinu, Kov a Zem a Ewel má Vodu, Vzduch, Oheň a Ľad."
,, Oh." hlesla som. Je trikrát silnejší ako ja.
,, A ty?"
,, Eh... nič moc. Elektrina a Voda." Vyvalil oči. Zalapal po dychu.
,, Fakt?"
,, Áno." oznámila som, netušiac, ako to myslí. Rýchlo vstal.
,, Musím ísť."
,, Stalo sa niečo?"
,, Niečo... niečo som si uvedomil." objal ma tak prudko, že som sa bála, že mi vybije dych. Vtedy rýchlo zmizol v lese, nechávajúc ma zmätenú stáť v tieni stromov.

Hi! Po dlhej dobe new part. Pocity?

B.

P.S. Venované DadaMayFlower ❤