Tábor živlov (P)

Kapitola tretia

,, Ty si sa zbláznila!" vyhlásila Leona keď už Candess nebolo ani počuť a cúvla.
,, Nezbláznila!" protestovala som.
,, Tak mi povedz aspoň jeden dôvod, prečo si to nevzala. Dôvod iný než ľútosť." povedala a spýtavo naklonila hlavu. Chvíľu som mlčala.
,, Leona, odmietla som to, lebo si okrem mojej rodiny najmilší človek, akého som doteraz stretla. Pre teba nie som nejaká úbožiačka, na ktorú sa tvoje  nemôže ani pozrieť. Ty berieš ľudí akých sú. Preto." potichu som odpovedala a vybrala sa na odchod. Leonina ruka ma však veľmi rýchlo stiahla späť.
,, Prepáč." sklopila zrak. ,,Ja... neuvedomila som si, že... že... aj ty by si mohla mať problémy. Ja som ich vždy mala."
,, Koľko máš vlastne rokov?" napadlo ma.
,, Sedemnásť a pol."
,, A ako dlho si tu?" spýtala som sa.
,, Odkedy si... odkedy si pamätám." zašepkala. Potom si odkašľala. ,, Koľko je vlastne hodín?" Pokrčila som plecami. Pravdupovediac, netušila som ani aký je deň. Leona vbehla do budovy, z ktorej sme práve vyšli a keď vyšla, bola biela ako krieda.
,, Meškáme." potvrdila moje najhoršie obavy. Kývla smerom k javisku, ktoré bolo za tou zeleňou stále vidieť a rozbehla sa. Pri javisku stál dav ľudí, rôzneho veku. Benjamín už stál na javisku a keď nás zbadal, zamračil sa.
,, Mali ste tu už byť!" povedal.
,, Prepáčte. Práve som Megan ukazovala tábor, keď sme zbadali hodinky a utekali sme tu." klamala. Benjamín prikývol, no niekto si v dave odfŕkol. Vložila by som ruku do ohňa za to, že to bola Candess. Benjamín to potvrdil.
,, Chceš niečo dodať Candess?"
,, Ale nie." zapriadla zaliečavo. ,,Vôbec nič."
,, To som rád." vyhlásil Ben a luskol prstami. Vtedy sa pár ľuďom, vrátane mňa, zmenili šaty. Zmätene som si ich obzrela. Boli dlhé a biele. V strede bol kruh s ôsmimi farbami: oranžová, tmavomodrá, zelená, šedá, žltá, strieborná, svetlomodrá a tmavšia šedá- taká až do čierna. Chlapci mali tričko a nohavice.
,, Pristúpte nováčikovia." Tých pár ľudí s inými šatami sa začali tlačiť dopredu, a ostatní im uvoľňovali cestu.
,, Veľa šťastia." pošepkala mi Leona a postrčila ma dopredu. Ľudia ma púšťali a keď som sa dostala k javisku, chodba, ktorou som prešla sa uzavrela. Všetci opäť upreli zrak na Benjamína.
,, A teraz proroctvo na tento rok." dopredu podišla akási žena. Dlhé hnedé vlasy mala zopnuté v cope a jej šaty boli bordové. Benjamín prikývol a žena zaťala päste. Jej hnedé oči razom zčerneli a vlasy sa jej rozpŕchli akoby ju niekto sotil do vody. Na nováčikoch sa usadila panika. Okrem mňa. Ja som sa toho nebála. Mňa to fascinovalo.
,, Pssssst." tíšila som nováčikov, akoby som k nim nepatrila. Keď som sa však otočila späť k žene, niekto ma schmatol za rameno. Blondínka sa klepala akoby videla démona. A možno aj videla. Žena za ten čas stihla vzlietnuť a okolo nej sa šírilo niečo ako hmla. Pootvorila ústa a z nich vyšiel neľudský hlas:
Tohto roku čas nadišiel,
aby silný táborník prišiel.
Silou búrky zaženie chmáry,
a temnotu uväznia čary.
Ak však búrka omešká sa,
celý svet zasiahne skaza.
Vtedy žene znovu zhnedli oči, jemne zažmurkala a odpadla.
,, Odneste ju na ošetrovňu!" rozkázal Benjamín a len čo to dopovedal, dvaja muži ju zdvihli a odniesli. Potom sa zamračil.
,, Ticho!" zreval. Všetci stíchli, akoby jediné slovo znamenalo istú smrť. Benjamín sa spokojne usmial.
,, Tak to je už lepšie. Chcem vás upokojiť... Elena bude v poriadku." niekto si vedľa mňa vydýchol. Nízka blondínka. Potom si uvedomila, že ma drží a zhnusene sa odtiahla. Správa, že som odmietla Candess, sa po tábore už stihla rozšíriť. Nechápala som ako. Veď som ju odmietla len pred chvíľou! Pozrela som sa na ruku. Po zovretí blondínky som tam mala červené odtlačky. Na bielej pokožke mi vynikali ako prskavka.
,, ...eraz doneste misy živlov!" skríkol Benjamín a vtedy som si uvedomila, že doteraz opisoval obrad. Ešte že mi ho opísala aj Leona. Opäť som pohľad uprela na javisko. Už stihli vyniesť päť mís živlov. Vyzerali úplne obyčajne. Veľké hlinené nádoby, naglazúrované každá inou farbou. Vtom som si uvedomila, že tie isté farby mám na šatách.
,, No tak!" poháňal mužov Benjamín. ,,Nemáme celý deň!" Pár ľudí sa na tom zasmialo, no Benjamín na nich vrhol podráždený pohľad a oni radšej stíchli. Muži sthli za ten čas doniesť poslednú misu živlov. Benjamínov podráždený pohľad ihneď vystriedal priateľský úsmev.
,, Môžete predstúpiť nováčikovia." povedal.

Venované milky_Xx