Tábor živlov (P)

Kapitola štrnásta

Ale ľahšie sa hovorí ako koná. Prešli sme takmer celý tábor. Po ceste som objavila knižnicu aj výtvarný ateliér. Ale Bena sme objavili až pri jedálni. Stál tam a zúrivo niečo gestikuloval Elene, ktorá mala na tvári taký mrazivý výraz, až ma striaslo.
,, ...byť zlá! Musela si sa spliesť! Nikdy som ne-!" Leona si odkašľala. Ben nadskočil. Nahnevane sa na nas otočil a tvár sa mu vyjasnila, keď nás spoznal.
,,Dámy! Porozprávame sa neskôr Elena." Elena pokrútila hlavou.
,,Musíš pochopiť, že len ona to dokáž..."
,,Elena. Neskôr." prerušil ju Ben a očami prebehol k nám. Elena prikývla a otočila sa na odchod.
,,Čo vás ku mne privádza?" opýtal sa Ben. Chytil nás za plecia a zrazu sme stáli pred masívnymi drevenými dverami. Ben chytil kľučku a otvoril ich. Zmätene som zažmurkala.
,,Vzduch." šepla mi Leona keď sme vchádzali. Spomenula som si ako sa Ben vyparil pred ošetrovňou.
,,Jasné." šepla som späť. Za dverami sa rozprestierala knižnica s obrovským pracovným stolom uprostred. Knihy boli rôznych farieb a veľkostí, povkladané do poličiek pravdepodobne podľa toho, čo prišlo pod ruku. Bol na nich nános prachu a ani poličky nevyzerali, že by ich v niekto utieral minimálne dva mesiace. Stôl popri tom vyzeral ako úplne z iného sveta. Bol uprataný, vyleštený a všetko čo na ňom bolo, bolo úplne prehľadne naukladané do rovných kôpok. Leona do mňa drgla.
,,Nezízaj toľko." Otočila som sa.
,,Hm?" Povzdychla si.
,,Že tu na toto nemáš zízať ako teľa na nové vráta." Pretočila som očami a prikývla. Ben si sadol za veľkú kožennú stoličku za stolom a pozrel sa na nás v očakávaní. Leona spustila. Povedala mu o amuletoch, bazéne, sušení vlasov a o čiernej hmle v našej izbe. Povedala mu o všetkom okrem Swilliama Croysa. Kým skončila rozprávanie, na Benovom čele sa usadilo hneď niekoľko vrások starostí. Vzdychol si.
,,Noc je čoraz silnejšia. Priťahuje ju silná mágia, aká sa skrýva v amuletoch." Zmätene som zažmurkala.
,,Mágia?" Leona do mňa drgla, ale Ben prikývol.
,,Všetko čo v tomto tábore je, sa nazýva Mágia. Živly, dary ako jasnovidectvo, či amulety alebo tvory. Tento priestor samotný je vyskladaný Mágiou. Všetko sa to samozrejme budete učiť na vyučovaní."
,,Tvory?" vyhŕkla som. Leona do mňa drgla silnejšie. Ben zase prikývol.
,,Náš Svet, rovnako ako Svet slepých, má svoje tvory. Väčšina z nich je, bohužiaľ, neviditeľná, dokým si neprajú aby si ich videla. Zoznámiš sa s nimi taktiež na vyučovaní."
,,Svet slepých?"
,,Megan!" zasyčala na mňa Leona. Ben sa usmial.
,,Na vyučovaní Megan. A teraz šup šup von, mám prácu." Otočili sme sa na odchod.
,,A Megan?" Obzrela som sa na Bena, hľadiaceho mi priamo do očí. ,,Noc je príliš blízko. Musím ťa požiadať o nepoužívanie amuletov. Znič ich. Keď ich máš na krku robí to z teba magnet." Podišiel k jednej z poličiek, potiahol akúsi knihu a vysunula sa malá zásuvka. Niečo vytiahol, podišiel ku mne a vložil mi to do ruky. Zmätene som pozerala na krabičku akýchsi piluliek.
,,Toto ich umlčí dovtedy, dokým si ich hlasy nezažiadaš späť. Uvidíme sa neskôr." povedal, vyviedol nás von z miestnosti a zavrel za nami dvere. Pozrela som sa na Leonu.
,,To teda bolo dosť čudné." Ale Leona ma nepočúvala. Neprítomne upierala pohľad do prázdna. Luskla som jej pred očami. Ani sa nepohla. Zamračila som sa a zakývala jej pred očami. Nič.
,,Leona?" Strhla sa. ,,Leona si v poriadku?" Zmätene si pozrela na ruky a potom na mňa.
,,Zdalo sa mi..." Potom pokrútila hlavou. ,,Ale nič. Poďme."
,,Kam?" spýtala som sa. Pobavene naddvihla obočie.
,,Do krajiny jednorožcov Megan." Zazrela som na ňu.
,,Na to, že si doteraz nevnímala ani slovo čo som povedala, si dosť sarkastická." Pretočila očami.
,,Na vyučovanie. Začína sa o desať minút." oznámila mi jednoducho. Vydali sme sa k ubytovniam.
,,Ako to tu je vlastne s vyučovaním?" opýtala som sa. Leona si povzdychla.
,,Tak fajn. Je to... dosť... komplikované? V podstate ide o to, že každý rok je to vyučovanie rovnaké ako predchádzajúci rok. Ale aj tak by sme tam všetci mali chodiť. Ja tam chodievam každý rok. Už to tam viem skoro naspamäť."
,, Počkať. Mali chodiť? Stavím sa o čo chceš, že Malá miss populárna a jej crew tam nechodia." To ju rozosmialo.
,,Oni? Prosím ťa!" Potom sa pozrela na hodinky.
,,Megan máme päť minút! Nemôžeme meškať všade kam príjdeme! Bež!"

Po dlhom čase nová kapitola ^^ názory a postrehy?