Tábor živlov (P)

Kapitola prvá

Naddvihla som mihalnice. Párkrát som zažmurkala, no nedokázala som úplne zaostriť.
,, ...egan Lorenová..." spozornela som. Lorenová je moje priezvisko! ,, ...viazla so slabým otrasom mozgu. Jej otec Troy Loren bol po srdcovom infarkte, na mieste mŕtvy..."
,,Nie..." zašepkala som. To predsa nebolo možné! ,,NIE!" zvrieskla som.
,, ...viac vody okolo auta ako na ceste. Nikto si nevie vysvetliť, že auto nenarazilo a náhle zastavilo pol metra od krajnice cesty. Máme tu špecialistu na záhady. Čo si o tom myslít..." Nič som už nevnímala. Ako sa to mohlo stať? Práve on nikdy nebol chorý. Práve on si zo mňa uťahoval, keď som ležala v posteli s vysokou horúčkou... Znova som zažmurkala a už som videla jasne. Predo mnou stál veľký televízor, v ktorom moderátorka práve spovedala nejakého muža. Pohla som rukou a pocítila som niečo tvrdé. Ovládač. Nahnevane som stlačila vypnúť a v tú sekundu televízor zmĺkol. Slzy vyhrali boj nad mihalnicami a pomaly sa mi spustili po lícach. Vtom do izby vošla nízka žena. Nebola oblečená ako zvyčajná sestrička. Vtedy som si to uvedomila. Steny boli svetlo- oranžové a dvere, ktoré žena nechala otvorené, viedli do nejakého lesa. V izbe neboli žiadne nemocničné nástroje a okrem mojej nemocničnej košele tu nebolo nič, čo by sa mohlo nachádzať v nemocnici.
,,Kde som?" opýtala som sa ženy.
,,Na táborovej liečebni." odvetila. Hlas mala mäkký a melodický. Prvýkrát sa na mňa pozrela a jej modré oči, pripomínajúce zafíry, sa priateľsky usmiali. Cítila som, že jej môžem dôverovať. No aj tak som to nechápala.
,,Táborovej? Liečebni?" Žena sa na mňa usmiala.
,,Si v tábore živlov. A ja som Crystal." O tábore živlov som už počula, no nie veľa. Vraj sa to tam... teda tu nikto nevedel nájsť. Veľa ľudí to ta... tu hľadali, no každý neúspešne. A zrazu som... tu. Nevedela som čo povedať.
,,Uhm ja som Megan Loreno..."
,,My vieme." prerušila ma Crystal. ,,Vieme o tebe takmer všetko. Máš sedemnásť rokov, bývaš v Bratislave, tvoja izba má tyrkysovú farbu, si samotár, nemáš ani najlepšiu kamarátku, tvoja mama pracuje ako účtovníčka..."
,,Kde vlastne je? Vie vôbec, že som tu? Ak nie je to únos! Mohla by som vás nahlási..."
,,Doniesla ťa tu." stíšila ma Crystal. Jej oči na mňa pobavene pozerali. Potom akoby si na niečo spomenula, kývla mi, vytiahla niečo, asi nejaký druh starodávneho mobilu a odišla. Po chvíli som sa začala nudiť, tak som si pustila televízor. Netušila som koľko je hodín, ani aký je deň. Pozerala som do tej bedne asi pol hodiny, no stále som sa cítila osamelá. O chvíľu ma zachvátil hlad. Vypla som televízor a pokúsila som sa vstať. Nohy som mala ako z chalúh, no aj tak sa mi podarilo vstať. Nemocničná košeľa ma veľmi nehriala a hoci bolo teplo, mala som zimomriavky. Keď som sa dotackala k dverám, zostala som stáť ako obarená. Predtým som videla les, no oproti tomuto to bola len špička ľadovca. Nečakala som síce, že to bude len les, ale toto bolo niečo úplne iné. Tábor živlov bol obrovský. Po celom lese boli obrovské budovy, asi ubytovne. Videka som volejbalové ihrisko, veľký bazén, bar s občerstvením, ohnisko na opekačku a tým sa to rozhodne nekončilo. Pri jednej budove bolo obrovské javisko, okolo ktorého sa naháňali malé deti. Vtedy sa pri mne zjavil starší muž. Nevidela som ho prichádzať, ani lem som nepočula jeho kroky a zrazu tu stál.
,, Vidím, že si hore." poznamenal. Zmohla som sa len na krátke prikývnutie. Pozorne si ma premeral.
,, Som Benjamín Metax. Riaditeľ Tábora." povedal po chvíli trápneho ticha.
,, Ja som..." pokusila som sa predstaviť, no zastavil ma.
,, Viem."
,, Aha." Znovu je tu to trápne ticho.
,, Si už úplne v poriadku?" opäť ho preruší.
,, Uhm.".
,, Neskôr ti tu pošlem Crystal." povedal a zmizol. Zmizol. Rozplynul sa vo vzduchu, akoby to bola tá najľahšia vec ma svete. Zalapala som po dychu. Asi som si to mala uvedomiť skôr. Také veci sú tu zrejme na dennom poriadku. Lenže ja som len panikárila. Benjamín vyzeral fajn. Mal asi šesťdesiat rokov a jeho vlasy a briadka boli biele. Keď sa usmial, okolo očí sa mu spravili malé vrásky. Avšak to zmiznutie ma vydesilo. Vošla som späť do izby a celá vyklepaná som si sadla na posteľ. Takto ma našla Crystal, neviem ako dlho som tam sedela ale z môjho tranzu ma nevytrhla ani ona.
,, Ehem." zamávala mi pred tvárou. ,, Megan si v poriadku?"
,, Zmizol." dookola som šepkala.
,, Ben? Ten to robí často." vyhlásila. ,, Megan?"
,, Hmmm?"
,, Tu máš oblečenie. Obleč sa a príď o pol tretej k javisku." oznámila a to pol tretej zvýraznila.
,, Prečo?" nechápala som.
,, Označia ťa živly."

Venované LauNMKDaV