Tábor živlov (P)

Kapitola piata

Vystúpila som z rady. Strašne sa mi triasli ruky a Candess si to všimla. Škodoradostne sa usmiala. Pomaly som prikráčala k polkruhu mís živlov a zastala som. Benjamín sa na mňa povzbudivo usmial a podal mi pohár s priesvitnou tekutinou, pripomínajúcu vodu. Opatrne som ho zobrala a ovoňala. Nemalo to žiadnu vôňu. S otáznikom v očiach som sa pozrela na Leonu. Ukázala mi dva vztýčené palce a naznačila mi, aby som to vypila. Opatrne som sa napila a na moje veľké prekvapenie, to nemalo ani chuť. Dopila som to a zavrela som oči. Na ten pocit nikdy nezabudnem.
Voda. Dopadala na moje telo v malinkých kvapôčkach a tie sa mi rozprskli na pokožke. Cítila som každý pramienok vody, každú kvapku. Mala som pocit, že som sama voda, že žijem vodou. Zrazu som bola obklopená vodou, no nebola som mokrá. Nikdy som ten pocit nezažila. Bolo to úžasné, neuveriteľné... perfektné. Plávala som a každým záberom som sa cítila lepšie. Voda mi vyčistila myseľ a nechala mi tam svoju podstatu. Stala sa mojou súčasťou.
Vtedy sa to zmenilo.
Voda zmizla. Moje telo zasiahol blesk. Metalo sa, no mňa nič nebolelo. Potom som to ucítila. Sila do mňa prúdila a ja som s prekvapením zisťovala, že som sa cítila ako nikdy predtým. Bola som silná. Vznešená. Neprekonateľná. Múdra. Úžasná. Neskrotná. Ako znovuzrodená. Moje vlasy sa pod náporom elektriny vystreli, no ja som to neriešila. Vnútri som slávila svoje malé víťazstvo. Nie som až taká úbohá, Candess, pomyslela som si a akosi som cítila, že ma počula. Moje telo sa naplo, elektrina sa stávala súčasťou mojej mysle.
Otvorila som oči. Nadýchla som sa, no akoby som sa nadýchla smogu. Okamžite som sa rozkašľala. Na jazyku som cítila niečo úplne nechutné.
,, Megan Lorenová... voda a elektrina." vyhlásil Benjamín a ja som si vtedy všimla misy živlov. Z tmavo- modrej sa liala voda, no nikdy sa nedotkla javiska. Mizla tesne pred dotykom s dlážkou. A z žltej... Vyzeralo to ako jedna z tých gúľ v ktorých boli malé blesky. Vždy keď tam dáte prst, jeden blesk sa ho ľahko dotkne. Lenže misa živlov nič také ako hrubé sklo nemala. Malé blesky sa metali všade naokolo. V dave som vyhľadala Candess. Tvárila sa zdesene.
Počuješ ma? spýtala som sa v mysli. Pomaly prikývla. Pozrela som sa na tú brunetku, Gwendelyn a v mysli som sa spýtala:
Grendelyn? Tá sa začala zdesene obzerať. Ja... Počuješ ma? Gwendelyn zvrieskla. Benjamín sa otočil a spýtal sa jej čo sa stalo. No Gwendelyn neprestávala kričať. Nemohla som to vydržať.
Dosť! zvrieskla som v mysli a môj výkrik bol ako tlaková vlna. Odhodila Gwendelyn dozadu, no Benjamín bol rýchlejší. Skôr ako dopadla na zem ju zachytili hrubé konáre, posiate listami. Uľahčene som si vydýchla.
,, To je na dnes všetko. Nováčikom gratulujem." dav sa rozpŕchol, len čo Benjamín dopovedal 'gratulujem'. Nováčikovia zoskakovali z javiska a nadšene mizli v budovách. Leona sa ku mne rozbehla a ja som si uvedomila, že mám opäť svoje šaty.
,, Gratulujem! Megan to je úžasné! Voda a elektrina... Taká kombinácia v Tábore už dlhšie nebola!"
,, Uhm." nezúčastnene som sa usmiala.
,, Nad čím uvažuješ?" spýtala sa Leona.
Nad tým, že som iná a viem posielať myšlienky. pomyslela som si pre seba, no výraz Leoninej tváre naznačoval, že to počula. Zalapala po dychu a začala cúvať.
,, Leona?" spýtala som sa no Leona ma umlčala.
,, Si divná. Monštrum!" urobila som krok k nej, no ona opäť cúvla.
,, Nepribližuj sa ku mne! Ja... ja... začnem kričať!"
,, Leona si v poriadku?" nechápala som. Len zavrtela hlavou a utiekla preč.
Perfektné! pomyslela som si. Hneď prvý deň vytŕčam z radu! Leona bola v tábore omnoho dlhšie ako ja a s ničím podobným sa ešte nestretla. A čo ja? Niečim divným vydesím svoju jedinú kamarátku! Každým krokom som sa dostávala hlbšie do lesa. Zrazu som prudko zastala. Rovina sa premenila na strmý kopec, na ktorom boli ako v polystiréne pozapichované stromy. Oproti mne bol ďalší kopec so stromami a v doline bola čistinka. Inú som tam nevidela. Sadla som si na kraj roviny a pritiahla som ai nohy k telu. S pocitom osamelosti som si začala spievať.
,, When I'm dancing in the rain, nothing feels so strange.
My heart keeps beating,
now that's how I'm feeling.
When the storm calls out my name,
I feel just like fame." Spievala som, čo mi prišlo na jazyk. Ten text som si vymyslela. Pochmúrna melódia presne zodpovedala mojej nálade. Z vrecka som vytiahla môj malý zápisník a starostlivo som si úhľadným písmom zapísala každé slovo.
,, Možno keby si tam dala rockovú muzičku, znela by lepšie." ozval sa škrekľavý hlas. Zdesene som sa obzrela.

Takže ľudia nová časť! Fanfáry *ta ta ta ta ta ta ta*! Všimnite si, že s vami viac komunikujem! A za každou vetou dávam výkričníky! Za toto si zaslúžim potlesk *ťap ťap ťap ťap ťap*!

A teraz pár otázok k príbehu...
- Čo si o tom celom myslíte?
- Kto ju vyrušil na kopci?
- Čo si myslíte o Leononej náladovosti?
I ♥ YOU GUYS !!!
Venované @Avaditia