The draco's girl (🇸🇰)

#3 Hagrid

Ráno sme sa zobudili. Alebo teda ja. Zobudila som Alice. Aj Malfoya nie som taká zlá že by dom ho nechala premeskat školu. Prezliekli sme sa a všetci traja sme išli na hodinu. Malfoy išiel napred. Fakt nechcem aby som s ním chodila na hodiny dosť to že som s ním na izbe. Mali sme obranu proti čiernej mágii. Boli sme spojený slizolin a chrabromil. Obranu proti čiernej mágii nás učí profesor Snape. Sadla som si vedľa Alice. Zakývali sme Ginny,Hermione, Harrymu a Ronovi a začala sa hodina. Všimla som si že Snape sa na mna celý čas nejako divne pozerá. Ako keby som mu niekoho pripomínala. Dal nám nejakú otázku.
-Pán profesor ja to viem!
- Slečnu Grangerovu očividne nenaučili spôsobom jej muklovsky rodičia.

Nevedela som uveriť ako jej to mohol povedať. No bola som ticho nechcela som byt ešte po škole. Mali sme ešte ďalšie 2 hodiny. A potom sme sa ja a Alice stretli s Ginny a Hermionou.
- Všimla si si ako cely čas po tebe Snape kukal?
-Hej všimla možno to má niečo spoločne s tým čo povedal Hagrid
-Áno! Možno by sme za ním mali zájsť.
S Alice sme si išli ešte zaniesť veci na svoju izbu. Samozrejme! Cestou sme museli stretnúť Malfoya ako vždy si nenechal ujsť svoje zabrdanie. Len som sa na neho pozrela nepríjemným pohľadom a pokračovali sme ďalej.

Všetky 4 sme sa vybrali k Hagridovi. Cestou sme ešte stretli Harryho. Len sme sa pozdravili s pokračovali ďalej. Naozaj má zaujimalo čo tým Hagrid myslel. Zaklopala som a Hagrid nám otvoril. Pozval nás dnu a pohostil nás teplým čajom. Najskôr sme sa rozprávali a zabávali no potom som to nevydržala a spýtala sa ho to.
-Hagrid, ako si myslel to že ti Timms niečo pripomína
-Nebudeš veriť ale sám neviem premýšľal som nad tým naozaj dlho
Bola som prekvapená keď to Hagrid povedal. Možno... je to niečo dôležité.

-Vieš je mi ľúto ale neviem si nejako spomenúť
-nevadí, ale ak si spomenies povieš mi to?
Hagrid len prikyvol videla som že nad tým naozaj uvažuje. My sme sa medzi tým s dievčatami rozprávali. Keď v tom.
-Mám to..no vlastne ale bolo by lepšie keby sa to dozvieš od tvojej mami nie odo mňa
-prosím potrebujem to vedieť
- ver mi ja nie som ten pravý odkoho by si sa to mala dozvedieť.

Bolo dosť neskoro s tak sme sa rozlúčili a odišli. Celou cestou mi to vŕtalo v hlave. S dievčatami sme to rozoberali no ani jednu nič nenapadlo. Mali sme už ísť do izieb a rozlúčiť sa. Ale ja som ešte išla na záhradu a sadla si podstrom. Sedela som tam asi pól hodinu keď v tom má niekto vystrašil
-Bu!
-Malfoy! Nemyslíš vážne? Nemôžeš mi dať nachvíľu pokoj dosť to že sme spolu na izbe.
-Noo.. Nebud taká podráždená nad čím rozmýšľaš?
-Tak ti teba nemusí vôbec zaujímať.
Ten Malfoy má musí furt otravovať. Pomyslela som si. Vôbec som si neuvedomila že drží v ruke pohár a Malfoy zašepkal Aquamenti. Tu vodu čo mal v pohári na mňa vylial.
- Tak toto si nemal robiť Malfoy!

Začal utekať a ja za ním. Nemala som nervy na to ho dobiehať a zo mna vyletelo mdloby na teba. Malfoy to odhodilo a ja som sa pobrala naspäť do izby tam už bola Alice
-Kde si bola?
-Ale nikde, už som chcela ísť dávno ale musela som si ešte niečo doriešiť s Malfoyom
-Ty ho musíš mat veľmi rada (zachichotala sa)
- ja určite
V tom do izby prišiel Malfoy. Len sa na mna pozrel podráždený pohľadom prezliekol sa a išiel spat. Ja som ešte Alice vyrozprával čo SŠ vlastne stalo s išli sme spat. No však zaspala som asi po hodine cely čas mi vŕtalo v hlave to čo mi Hagrid nechcel povedať. Čo to len môže byt? Nemôže to byt take dôležité či? Ani neviem ako ale z únavy som potom zaspala.