The draco's girl (🇸🇰)

#7 Môj otec

-Severus Snape je môj otec!
Obidvaja sa na mna pozerali s otvorenými ústami. Všetci sme sa o tom začali rozprávať. Áno všetci sme sa zhodli na tom že to bude pravda. No však bolo už neskoro a museli sme si ísť ľahnúť. Začala som plakať no tak potichu aby ma ani jeden nepočul. Išla som ešte do kúpeľne. Mala som celé červene oči z toho že som revala. Neriešila som to. Išla som si ľahnúť z tej únavy som zaspala do minuty. Ráno som vstala vyzerala som hrozne. Prvý krát som si na seba napatlala asi kilo makeupu. Alice vstala o pár minút neskôr ako ja. Videla že nie som v pohode a tak ma len silno objala.
-všetko bude dobré zlato.
Upokojilo ma to.

Išli sme na raňajky bolo mi jedno že som išla hneď vedľa Malfoya. Chytil ma za ruku a len mi šepol do ucha.
-neboj všetko bude dobre.
Nevedela som prečo to urobil. A však potešilo ma to. Vošli sme do veľkej siene nemala dom chuť jesť.
-Sarah musíš niečo ziest
-Nemusím Alice.
Ani neviem pozrela som sa na Malfoya. On sa na mna len ustarostene usmial. No v tom prišla Parknisonova.
-Čo ty hnusacka? Vyzeráš ako keby si nespala rok
Sklonila som hlavu. Malfoy sa na ňu zamračil. Vyzeral že jej chce vylepit.

S Alice sme sa pobrali ma prvú hodinu. Ako naschval sme prvú hodinu museli mat so Snapom s mojim otcom. Keď som si na to spomenula natisli sa mi slzy do oči. Celu hodinu som sa neho ani nepozrela. Čo ma dosť prekvapilo Malfoy sa dnes zdržal blbých pripomienok. Naozaj som mu bola vďačná. Prešli hodiny a pobrali sme sa na obed. Musím uznať bola som celkom hladná. Nabrala som si polievku a začala ju jesť. Niekto okolo mna prešiel a pohladkal ma po chrbte. Bol to Draco. Pozrela som sa za seba a on sa na mna usmial.
"Tým jeho prekliatím dokonalým úsmevom" Brr otriasla som sa keď som mi toto prebleslo hlavou.

Bežala som do izby kde bola Alice. Mala dom zaslzavene oci a začala písať list mame.
Mami, prepáč ale už to neutajis viem že Severus Snape je môj otec. Dosť ma to zarazilo ale musím sa s tým zmieriť. Ľúbim ta.
Odišla som. Ani neviem kde idem no moje nohy ma zaviedli pred Severusovu kanceláriu. Chvíľu som premýšľala či mám zaklopať no nakoniec som tu spravila. Vyšiel z jeho kancelárie a s údivom sa ma mna pozeral.
-Takze ta mám volať oci alebo pán profesor?
-Ako si sa to dozvedela Sarah?
-No vieš nejako mi to došlo, prečo si od nás odišiel
-Vieš no, ja som sa stal smrtozrutom teraz už bývalý a nechcel som dopustiť aby sa tebe a tvojej mame niečo stalo no a potom začala vojna. Tvoja mama čakala tvoju sestru s nechcel som aby som o vás prišiel. A tak som vás opustil. Veľmi tvoju mamu ľúbim a aj vás dve.

Jeho odpoved ma naozaj prekvapila. Nevydržala som to. Spustila som taký rev a utekal pod môj obľúbený strom. Revala som tam bolo mi jedno že sa na mna každý pozeral. Keď v tom si niekto ku mne sadol a objal ma.
-bude to dobre princezná.
Malfoy. Áno tém Draco Malfoy s ktorým sme nepriatelia ma objal s povedal mi princezná. Ja som sa len položila hlavu na jeho rameno. Objal ma ešte silnejšie. Cítila som sa pri ňom tak prijemne. Nevedela som to pochopiť. Veď to bol Draco. Po asi pól hodine som sa na neho pozrela. Usmial sa s chytil ma za bradu.
-Neplač si krásna keď sa usmievaš.
V tu chvíľu som sa zahľadela do jeho dokonalých búrkových oči. A bolo to.