,,Milujem ťa." Vyslovil opatrne Harry a pritisol svoje pery na tie Louisove. Lou mal tak veľkú chuť odtiahnuť sa a poriadne mu vynadať za všetko, čo mu spravil. Nikto mu v živote nepomotal hlavu tak veľmi, ako Harry. No nedokázal sa odtiahnuť, pretože dotyk ich pier na sebe bol silnejší, než všetok hnev a krivda v brunetovom tele.
,,Harry, j-ja ti vážne nerozumiem," zamrmlal Lou počas prestávky, ktorú obaja potrebovali na nadýchnutie sa. Kučeravec sa mierne usmial a opäť sa priblížil k Louisovi. Delilo ich len pár centimetrov, aby znovu spojili pery.
,,Nemusíš mi rozumieť. Nikto mi nerozumie, dokonca ani ja sám. Stačí mi, ak mi odpustíš a budeš ma milovať rovnako, ako ja teba." Dostal zo seba formou šepkania, pričom jeho teplý dych narážal na Louisovu tvár a príjemne ju ovievala vôňa mentolovej zubnej pasty, hoc bola zmiešaná s pachom alkoholu.
Louis sa neodvážil odpovedať mu. Nechcel s ním hovoriť, iba konať a cítiť jeho veľké ruky na svojom vychudnutom tele. Bozkávali sa tak dlho, že si ani nevšimli, koľko času ubehlo. Ich pery boli spojené cez dvadsať minút. Náhle sa obaja odtiahli, s cieľom vydýchať sa a znovu pokračovať vo svojej činnosti. Ale Lou si to na poslednú chvíľku rozmyslel a už nedovolil Harrymu dotknúť sa ho. Najprv sa potreboval porozprávať.
,,Harry, ja... Potrebujem to vedieť." Lou sa nervózne poškrabkal na zadnej časti krku a následne si zložil ruky do lona, ktoré začal pozorovať. Čakal na Harryho reakciu.
,,Čo potrebuješ vedieť?" Spýtal sa, hoc tušil, čo od neho chcel jeho roztomilý nízky brunet.
,,Chcem vedieť, prečo si ma nechal bez mihnutia oka, keď si sa dozvedel, že môj otec pracuje vo firme toho tvojho." Riekol a pomaly zdvihol hlavu tak, aby sa mohol pozerať do tých nádherných zelených očí, ktoré patrili tak zložitému človeku.
Svojím spôsobom bol Harry ako hlavolam. Najprv ste museli premýšľať nad tým, či má vlastne cenu riešiť ho. Ak ste sa rozhodli, že podstúpite to riziko, začnete tuho rozmýšľať o jeho vlastnostiach. O jeho chytákoch a rôznych háčikoch, ktoré vám určite poskytne. Harry bol veľmi zložitý na vyriešenie, a preto bol Louis rád, že tento hlavolam sa mu zatiaľ darí spoznávať.
,,Prepáč mi to. Nikdy by som nečakal, že tvoj otec pracuje pre môjho. Dosť ma to prekvapilo, ale zároveň aj rozrušilo, čo nebolo dobré pre mňa ani pre teba. Nahneval som sa a vtedy som ti povedal všetko, čo som si o tebe v tú chvíľu myslel. Nenávidím svoje vlastnosti. Sú hrozné. Ale prisahám, všetko je len kvôli výchove mojich úžasných rodičov," odvetil a slovo úžasných povedal prstami naznačujúc úvodzovky vo vzduchu a pritom nezabudol pregúľať očami.
,,To chápem, isteže ťa vychovávali ako pravého snoba, ale nie si predsa nesvojprávny, Harold. Mohol si sa rozhodnúť sám," odvrkol brunet, naťahujúc svoje malé rúčky k šálke anglického čaju s mliekom, ktorá bola položená na stolíku.
,,Preto som tu. Uvedomil som si, že som spôsobil hroznú chybu a snažím sa ju napraviť. Keby som ťa nemiloval, nikdy by som sa o teba nesnažil bojovať, Louis. Milujem ťa." Zopakoval tie dve krásne slová, ktoré Louisovi vytvárali príjemné motýle v bruchu. Cítil sa, akoby v jeho žalúdku lietalo najmenej tucet motýľov.
Chcel mu povedať, že ho miluje tiež, ale netrúfol si. Ako prvé si musel vypočuť ospravedlnenie.
,,Prepáč mi to. Viem, sklamal som ťa." Harry sklonil hlavu do zeme a zamračil sa. V očiach ho začali štípať slzy, dostávajúce sa na povrch. Nechcel, aby ho Lou videl v takom stave. Opitého, plačúceho a vyzerajúceho ako obyčajná troska.
,,Máš pravdu, sklamal si ma. Veľmi. Tak veľmi, ž- Harold? Ty plačeš?!" Skríkol prekvapene hnedovlasý futbalista a slzy z chlapcovych líc jemne zotrel bruškami svojich prstov. Na čele sa mu vytvorili vrásky, pretože sa zamračil. Otvoril ústa, mal v pláne niečo povedať, no nedokázal to. Nevedel, čo mal povedať. Ešte nemal skúsenosť s plačúcim chlapcom zo snobskej rodiny. Premýšľal, či by nemal zájsť na prax alebo na nejaký kurz s názvom: Ako porozumieť snobovi.
,,N-nie, ja len... To je v poriadku," zamrmlal si popod nos a narovnal sa, pričom bolo vidieť jeho červené oči od plaču. ,,Harry, si naozaj strašný, prečo si nedávaš pozor na oči? Nespadlo ti tam náhodou niečo?" Opýtal sa brunet ironicky, krútiac hlavou.
,,Prepáč."
,,Prepáč mi to, princezná. Je mi to vážne moc ľúto." Z očí mu zmizla tá typická iskra, teraz vyzerali len ako obyčajné zelené oči. Futbalista veľmi dobre vedel, čo robil Harrymu tým, že sa na pár minút rozhodol mlčať, no chcel nechať trpieť aj kučeravca. Prečo by musel trpieť iba on?
Kučeravý chlapec dúfal v to, že mu nízky chlapec odpustí. Ale nádej ho pomaly opúšťala, keď nepočul nič, čo by aspoň trochu naznačovalo odpusteniu. Tomlinsonovo mlčanie ho ubíjalo, až sa cítil ako maličká bezvýznamná hračka, ktorá už nikoho nezaujímala, ktorú nikto nepotreboval.
Nepotreboval ho ani Lou, ani Ed a dokonca ani celá rodina. Výnimkou bol Ashton. Ale toho kučeravec nepokladal za dôležitého človeka vo svojom mizernom živote. Áno, bol to mizerný život aj napriek tomu, že mal prácu, čo ho baví a napĺňa. Aj napriek veľkému bohatstvu v mladom veku. Ale načo mu to všetko bolo? Veď nemal nikoho, iba svoje peniaze, byty, autá a prácu.
Lenže on potreboval človeka.
Zrazu na svojich perách pocítil čosi teplé a hebké, donútilo ho to vyčariť široký úsmev na tvári. Louisove pery sa o tie jeho jemne obtierali a dodávali mu tak energiu, adrenalín a šťastie.
,,Stále sa na teba hnevám," zamrmlal hnedovlasý chlapec počas prestávky na nadýchnutie sa a mierne mu trhlo kútikmi úst. Obaja sa zas cítili úplní.
,,Aj ja ťa milujem, kučierka."
***
Niall sa vybral do neďalekého klubu, pretože ho tam zavolal jeho bývalý spoluhráč, Liam. Hneď, ako sa tam dostavil, hľadal veľké hnedé oči a šiltovku na hlave. No nemohol Liama nájsť, a tak sa rozhodol prísť k baru. Od barmana si vypýtal pohárik írskej whisky a zaplatil.
Nevedel prečo prišiel, pretože nemal chuť na žiadny alkohol. Asi ho prilákala myšlienka, že tam bude Liam a určite sa spozná z jeho kamarátmi. Všetci jeho kamaráti boli milí a jednoducho úžasní. Liam bol typický tým, že sa nekamarátil len tak, s hocikým.
Blondiak po dopití dvoch pohárikov silného alkoholu vytiahol mobil z vrecka a v kontaktoch našiel Liamovo telefónne číslo. Po dvoch pípnutiach sa z druhej strany ozval ten známy hlboký hlas so zvláštnym prízvukom.
,,Niall?"
,,Áno, som to ja. Kde si, Li?" Oslovil ho prezývkou a nachvíľku sa zamračil.
,,Oh, prepáč. Už ideme. O päť minút sme tam." Povedal s milým tónom.
,,Sme? Privedieš si kamarátov?" Usmial sa modrooký blondie.
,,Nie. Chcel som ťa zoznámiť s mojou priateľkou, Soph. Okay, už končím, Ni. Uvidíme sa." Zložil.
Niall sa musel zhlboka nadýchnuť a potom vdýchnuť kvôli náhlej bolesti v jeho tele. Meno Soph sa mu neustále opakovalo v hlave, ako keď počuje najhoršiu pesničku, akú kedy kto počul, a nemôže sa mu dostať von z hlavy.
No to čo vedel istotne bolo to, že pri každom zopakovaní slova Soph ho zvláštne pichlo v hrudníku. Ako sa hovorí: To, že si niekoho zbožňoval, zistíš až vtedy, keď ho stratíš.
// Co- writer´s note //
Wey hey xx
Zdravím vás s novou kapitolou! :) Lou a Harry si povedali, čo k sebe cítia a Niall zistil, že má rád Liama viac, ako si myslel. Teraz som to torchu (ZNOVA) zamotala, sorry Pupp :/ :D :D #iambadgirl
Sme vám veľmi vďačné za všetky votes a neuveriteľných 7,6K reads :33
Love you soooo much <3
vote. comment and wait on Larry coming out! :D
*Tamm* xx
ESTÁS LEYENDO
Blame - l.s ✔ |EDITING|
Fanfic|EDITING| Láska je závislosť. Vášeň. Niekto, bez koho nedokážete žiť. Zabudneš na rozum a počúvaš len svoje srdce. Je ťažké nájsť cestu a nezamilovať sa... potom nežiješ svoj život. Ale musíš sa snažiť, lebo ak sa nasnažíš, nemôžeš...
