Hlboký výdych vyšiel z Louisových úst, keď si sadol na pohovku.
,,Hey, Tomlinson. Prečo si sa hádal s tým kučeravým exotom? Hm? Hm?" Spýtal sa ho otravne Liam.
Po každom drgnutí jeho ruky do Louisovho pleca sa hnev v chlapcovi zväčšoval. Stisol svoje tenké pery do tenkej línie, aby znova svojimi rečami nepokazil situáciu. Na znak toho, že sa nechce rozprávať nemo civel do svojho mobilu. Prechádzal prstom po osvetlenom displeji, prezerajúc si gálériu fotografii. Väčšinou tam boli Niallove trápne fotky a pokusy o 'duckface'. Pousmial sa nad jednou. Bola to spoločná fotka s Niallom a Connorom.
Povzdychol si, pri spomienkach, ktoré sa vtesnali do jeho hlavy. Nechcel spomínať na Connora ako chorého, ale vlastne si už nepamätal na dni, ktoré by nepreležal v posteli. Z modrého oka mu vypadla slza a skĺzala sa dole jeho lícom.
Connor bol Louisov najlepší kamárat od časov základnej školy. Vždy, keď mal Lou problém, prišiel Conn a vyriešil ho. Nuž, všetko dobré sa končí zlom. Tak to bolo v Louisovom živote. Connorovi zistili rakovinu v pokročilom štádiu. Nebolo možné ho zachrániť. Všetkým hovoril, že je silný a zvládne to. Ale tá odporná choroba ho porazila a modrooký brunet nezažil deň, kedy by si neťažil plecia smútkom. Chcel ho späť. Potreboval znovu počuť jeho piskľavý smiech, vidieť jeho široký úsmev.
,,Tommo. No tak, Tommo. Vieš, že teraz mu je lepšie. Netrpí tam." Oslovil ho roztomilý blondiak, ukazujúc svojou svalnatou pažou dohora. Brunet sa posnažil zdvihnúť kútiky svojich úst do úsmevu, ale vyšlo z neho len smrknutie. Bol slabý zo spomienok.
Harry sa zamračil, keď uvidel Louisove uplakané oči. Chcel ísť k nemu a spýtať sa ho na to. Ale vedel, že by Louis nebol nadšený jeho prítomnosťou. Najradšej by si strelil poriadnu facku, kvôli tomu, že sa s ním rozhádal. Neudržal svoje reči na uzde, a tak to potom dopadlo.
Napokon sa vybral z miestnosti preč, aby nemusel vidieť tie slzy. Šiel smerom k šatni, myslel, že nájde Taru. A tak sa aj stalo. Stála opretá o veľký stôl, rozprávala sa s Angie. Harry sa pousmial nad Tarinou novou farbou vlasov. Už neboli fialové, teraz si ich prefarbila na ružové. Harrymu sa to páčilo, pretože vyzerala ešte zvláštnejšie, ako predtým.
,,Tara." Riekol, mávajúc jej pred očami. Nevnímala ho, ďalej viedla horlivý rozhovor s Angie. ,,Slečna Hudson!" Vykríkol, jeho pohár trpezlivosti pretiekol cez okraj. Až po zvýšení hlasu sa Tara otočila.
,,Čo potrebuješ, Harold?" Nadvihla svoje vytetované obočie, ktoré mimochodom, vôbec nevyzeralo prirodzene. Bolo príliš tmavé na jej bledej pokožke.
,,Kde je stylistka? Už tu dávno mala byť, Tara. Ty si to mala na starosti." Zavrčal na útlu ženu pred ním.
,,Ehm. Nepotrebuješ ju, si pekný aj bez makeupu." Harry vedel, že sa snaží vyhovárať.
,,Ty si mi ju nezaobstarala."Zasyčal jej do tváre, ktorá bola pokrytá asi tromi vrstvami púdru. Nechcel by mať takú záťaž na tvári po celý deň. To bol jeden z dvôvodov, prečo nerozumel ženám. Jednoducho nedokázal pochopiť, že aj pekné ženy si na seba dávali kilá kozmetiky.
,,Potrebujem stylistku. Nechceš mi snáď povedať, že tam mám ísť s takými vlasmi!" Nahnevane ukázal na svoje neskrotné dlhé kučery. Pohybom pravej ruky si ich prehodil dozadu, čo prišlo Angie vtipné.
,,Dobre. Pokúsim sa nejakú nájsť."
***
Harryho telo kleslo na mäkkú posteľ, keď prišiel domov z únavného fotenia. Jeho hlavu neustále obsadzovala myšlienka na futbalistu s úžasným zadkom. Prudko vydýchol vzduch zo svojich pľúc, predstavujúc si Louisove malé ruky prepletené s tými jeho obrovskými.
ČTEŠ
Blame - l.s ✔ |EDITING|
Fanfikce|EDITING| Láska je závislosť. Vášeň. Niekto, bez koho nedokážete žiť. Zabudneš na rozum a počúvaš len svoje srdce. Je ťažké nájsť cestu a nezamilovať sa... potom nežiješ svoj život. Ale musíš sa snažiť, lebo ak sa nasnažíš, nemôžeš...
