,,Niall, čo tu robíš?" Spýtal sa s vytreštenými očami na blondiaka. Ten bez slov vstúpil dnu a nakrčil nos od zápachu, ktorý sa mu do neho prudko dostal. Cítil ťažký vzduch spôsobený pachom alkoholu, no i pachom kučeravca. Nikdy si nemyslel, že by sa znížil až pod takúto úroveň.
Pozrel sa na jeho tvár. Pokrývalo ju jemné strnisko. Zdvihol zrak k jeho smutným zeleným očiam a prvý raz si uvedomil, že aj ,,pán dôležitý, Styles" má nejaké city ukryté veľmi hlboko v sebe. Nevedel, ako sa má cítiť. Chvíľu bol šťastný, že Harry za svoje skutky trpí, ale po chvíli ho to omrzelo pri pohľade na tú opitú trosku.
,,Pýtal som sa ťa, čo tu robíš?" Zopakoval s otráveným tónom kučeravec, k ústam si priložil fľašu kvalitného alkoholu. Pil ho takým spôsobom, akoby to bol len obyčajný pomarančový džús. Rýchlo a s pokojným výrazom na tvári. Ani na chvíľu sa nepozastavil nad pálením v hrdle. Jednoducho pil a pil.
,,Harold!" Skríkol po ňom Niall a fľašu mu doslova vyrazil z ruky. S hlučným zvukom dopadla na zem a zostali po nej iba ostré črepiny skla a kaluž utvorená z nedopitého obsahu.
,,To bolo dosť drahé!" Nahneval sa Harry, snažiac sa pozbierať sklo z podlahy. Nechcel prísť k úrazu svojich nôh.
,,Mne je to jedno, Harold. Louis je stále veľmi otrasený z toho, čo sa medzi vami dvomi stalo, no chce ťa vidieť." Odvetil so sklonenou hlavou, aby mohol pozorovať Stylesa ťrabavo zbierajúceho kúsky priehľadného skla.
,,A teraz si myslíš, že pôjdem s tebou, hodím sa pred ním na kolená a poprosím ho o odpustenie?" Harryho slová Nialla trochu zaskočili. Dúfal, že to z neho hovoril len alkohol, nie jeho vlastná myseľ. Začínalo mu byť zle. A to nie iba zo smradu šíriaceho sa navôkol, ale aj zo všetkých namyslených snobov. Obzvlášť z Harryho rodičov, pretože z neho vychovali bezcitné zviera.
,,Ak sa mu aspoň nepôjdeš ospravedlniť, prisahám, že ťa zabijem." Odvrkol nahnevane blondie, prehrabujúc si rukou vo vlasoch. Nedovolil by Harrymu zostať doma a ďalej sa utápať v alkohole. Bolo jeho povinnosťou dostať ho k Louisovi, aby si to obaja vyjasnili.
,,Niall, si zlý." Fňukal Harry, akoby bol malé rozmaznané dieťa, ktoré nedostalo svoju vysnívanú hračku. Zvesil hlavu a skleslo sa posadil na pohovku. Správal sa tak kvôli množstvu alkoholu v jeho krvi. Už ani nerozlišoval, či spí alebo bdie. Jednoducho iba počúval nahnevaného blonďavého chlapca a odpovedal, čo ho prvé napadlo. Bolo mu jedno, že sa rozprávali o dosť vážnej situácii.
,,Obleč sa, Harry. O chvíľu vyrážame." Odvetil Niall s hraným úsmevom na tvári. Chcel vyzerať trochu milšie, aby sa nemusel Harold ničoho obávať. Nemohol ho predsa len tak ľahko odhaliť, keďže bol opitý.
,,Kam ideme?" Spýtal sa Harry, pričom rozšíril svoje zelené oči. Vstal príliš prudko, a tak sa mu ihneď začalo zahmlievať pred očami. Po niekoľkých pokusoch udržať sa na nohách nakoniec nevyhral ťažký súboj s gravitáciou a spadol späť na sedačku.
,,Ideme... Ideme... Počuj, volal ťa Ed. Mám ťa k nemu zaviesť." Zaklamal Niall, zdalo sa, že jeho nevinná lož na mladíka bez zmyslov zabrala. Pozeral sa na kučeravca, zisťujúc, či sa mu klamanie podarilo. Harry sa na chvíľu zamračil, pretože mu do hlavy vrazila neuveriteľná bolesť. Po tom, čo si uvedomil, že to s alkoholom o torchu viac prehnal a Ed je doma, zatváril sa zmätene. Nebol rozhodnutý o tom, ako sa mal tváriť. Nonapokon sa pokúsil o úsmev.
,,Ed je doma z USA?"
,,A-ale jasné! Áno! Už sa vrátil!" Vykríkol Niall, bol celý nesvoj z klamania, ktoré vo svojom živote často nepoužíval. No toto bola krízová situácia, nie? V ohrození bol jeho najlepší kamarát! Musel predsa konať!
,,Myslel som si, že ma na Vianoce nechá samého. Vždy som to vedel. Ed je správny kamarát." Po týchto vetách Nialla zabolelo v oblasti hrudníka. Bolo mu kučeravého modela ľúto, aj keď by si to v živote nepriznal nahlas. Zrazu sa ho zmocnila chuť objať ho a ospravedlniť sa mu, že to všetko hovorí len preto, aby ho presvedčil nastúpiť do auta a priviezť rovno k Louisovi.
,,A prečo si pre mňa prišiel ty? Ty sa s ním poznáš?" Vyslovil prekvapene kučeravec. V mysli si predstavoval Vianoce strávené s ryšavcom Eddiem. Určite budú popíjať teplé kakao s cukríkmi marshmallow v ňom, stáť pri stromčeku a pozorovať každučký kúsok tej krásnej svietiacej ozdoby. Predstavoval si dokonca aj vôňu pečených medovníkov a výborného moriaka. Istotne to budú nejlepšie sviatky, aké kedy zažil. Hoc ich musel prežiť s pocitom, že nechal ísť tak úžasného chalpca, akým bol Louis Tomlinson.
,,Samozrejme. Vieš, už si niečo vypil a nemohol po teba zájsť na aute. Tak ma poprosil." Vymyslel si blondie a hnal Harryho do izby, nech sa oblečie do niečoho normálneho a hlavne nie smradľavého. Ten iba celý čas prikyvoval a snažil sa dostať do svojej izby ako človek.
Keď sa konečne pomocou hojdavej chôdze dostal k šatníku, náhle sa mu zatočila hlava a rýchlo sa rozbehol do kúpeľne, kvôli nepríjemnému tlaku v žalúdku.
,,Si v pohode?" Ozval sa ustarostene Louisov najlepší kamarát a zároveň bývalý spoluhráč.
,,Som absolútne okay."
Niall si mohol vydýchnuť. Už nebol jediný, kto klamal.
***
,,Prečo nie sme pri Edovom dome? Niall, tu sa predsa nachádza Louisov byt!" Skríkol po vodičovi, sústrediacemu sa na cestu. Vodič čierneho športiaka sa len nenápadne usmial a precedil pomedzi zuby: ,,Sklapni."
,,Niall Horan!" Zakričal opäť vytočený Harry a silno štuchol do blondiakovho boku. On mal nanešťastie vysokú citlivosť na šteklenie alebo akýkoľvek dotyk, a tak nechcene zvrtol volant. ,,Harold! Ty idiot! Mohol som nás zabiť!" Jačal na celý interiér auta, pričom sa čo najviac snažil dostať auto do bezpečnej časti cesty. Mali šťastie ohľadom premávky, inak by asi skončili prilepený ne čelnom skle.
,,To je jedno! Pretože, ak by ma Lou videl, zabil by ma a ja mám v pláne zabiť teba." Riekol.
,,Ticho," zašomral a odbočil ku kraju cesty. Potom zastavil vozidlo a vytiahol kľúče zo zapaľovania. Vystúpil von a keďže Harry odmietal opustiť vnútro automobilu, dostal ho odtiaľ násilím.
Harry sa počas cesty k tomu bytu mračil, pretože vôbec nebol nadšený z toho, čo sa malo práve stať. Bol zatiahnutý do chodby, zatiahnutý aj do výťahu. A potom ho blondie surovo vytlačil z kabíny von. Pod prísnym drobnohľadom musel zazvoniť a pár krát zaklopať.
,,Už ide. Schovaj sa za mňa." Šepol futbalista, ktorý prišiel o svoju kariéru.
Spoza dverí sa ozval hlboký kašeľ a rinčanie kľúčov, otierajúcich sa o zámku dverí.
,,Ni? Čo tu-" Lou sa zarazil, lebo za Niallom videl tak dlhoočakávanú osobu. ,,Čo tu robí pán vplyvná rodina?"
,,Hey. Lou, ja... On ma do-" Kučeravý model nedopovedal svoju myšlienku kvôli Niallovmu prepaľujúcemu pohľadu, ktorý hovoril: Dopovedz to, a rozbijem ti hubu.
,,Chcel som sa ti ospravedlniť."
// Poznámka co-writer //
Áno, áno viem... tak dlho ste na časť ešte nikdy nečakali :( Prepáčte mi to, aj keď som to tu písala už 24564653678356356893- krát :// Ale viete, jedno slovo to vystihne: ŠKOLA -_- Ja vážne neviem, čo budem robiť, ke´d budem chodiť na strednú, pretože už teraz nestíham :((
Čo hovoríte na časť? Písala sa mi celkom ťažko, ale to nevadí, hlavne, že už je konečne hotová :D :D
Myslím, že táto je trochu slabšia, narozdiel od ostatných, takže mi to prepáčte :// :)
Vote, comment and draw a rainbow :33
*Tam*
YOU ARE READING
Blame - l.s ✔ |EDITING|
Fanfiction|EDITING| Láska je závislosť. Vášeň. Niekto, bez koho nedokážete žiť. Zabudneš na rozum a počúvaš len svoje srdce. Je ťažké nájsť cestu a nezamilovať sa... potom nežiješ svoj život. Ale musíš sa snažiť, lebo ak sa nasnažíš, nemôžeš...
