Blame - l.s ✔ |EDITING|

22. Chapter - Lonely

Zanedbaný, zničený a unavený Harry sedel na sedačke vo svojej priestrannej obývačke. Mal všetko. Všetko, čo len chcel, no zároveň nemal nič.

Nemal rodinu, ktorá by ho milovala.

Nemal kamarátov a zážitky zo strednej.

A najdôležitejšia vec, nemal po svojom boku osobu, ktorú miloval.

Lenže mohol si za to sám, to si povedal za ten mesiac, ktorý prešiel, už mnohokrát. Nevidel Louisa Tomlinsona niekoľko týždňov. Futbalová sezóna skončila ešte začiatkom decembra a blížili sa Vianoce. Louis odmietol všetky nasledujúce fotenia s kučeravcom. Dokonca aj vianočnú kampaň pre Adidas.

Harry bol z toho najskôr prekvapený, potom nahnevaný a nakoniec sklamaný. Každý večer skončil pri poháriku drahého alkoholu a niekedy sa celé dni neukázal očiam verejnosti.

A na čo? Aby videli, aký je zničený? Že sa o seba nestará? Že podľahol alkoholu?

Nie, radšej nie.

"Harry?" ozvalo sa spoza hlavných dverí. Harry nepočul cez svoje myšlienky, v ktorých sa stratil, klopanie na dvere, dokonca ani zvonček, ktorý vytrvalo volal Harrho k dverám. "Harry, si v poriadku? Otvor! Stalo sa ti niečo?"

Kučeravec položil s povzdychom pohár na sklenený stôl pred sedačkou a šuchtavým krokom sa pobral k dverám, aby sa náhodou Ed neodhodlal rozraziť dvere. Harrymu sa už len pomyslenie, že by mal volať niekomu na opravenie dverí, nepáčilo.

"Ha- oh vďakabohu, už som si myslel, že si si niečo urobil..."

Harry oregúľal očami. Ed a jeho unáhlené závery. "Prečo si prišiel?" spýtal sa a nedával si pozor na tón, akým sa s Edom rozpráva.

No rišavec si zvykol, za posledné dni Harry nebol Harry. Bol to chlapec s opuchnutými, červenými očami, no nie od plaču, ale od nedostatku spánku. Z úst mu bolo cítiť alkohol, čo nebolo pre Eda veľmi príjemné, a taktiež obchádzal sprchu už niekoľko dní.

"Skontrolovať ťa," zašomral a bez toho, že by sa spýtal na povolenie k vstupu, vošiel. Okamžite ho ovalil zápach skazenej pizze na zemi pred televíziou a alkoholu z fliaš pohádzaných všade po miestnosti.

"Nechápem prečo," zasyčal Harry a zvalil sa na dovnaké miesto ako pred tým, než ho odtiaľ vytiahol rišavec.

Ed sa na neho pozrel ako na blázna. "Nechápeš prečo? Tú pizzu som s tebou jedol pred troma dňami! Tie fľaše-" pozrel sa okolo seba a pohľadom ich spočítal, "tu neboli! Harry, je zdravé, podľa teba, vypiť päť fliaš tvrdého alkoholu v priebehu troch dní?" spýtal sa ho a snažil sa nekričať.

No keď ho Harry ignoroval a priložil si k perám fľašu vodky, stratil trpezlivosť. Schmatol fľašu a vytrhol mu ju z rúk.

"Heej!"

"Zobuď sa skôr, než bude neskoro! To chceš vážne stráviť sviatky v alkohole?!"

Harry sa na neho pozeral cez opar alkoholu a Ed vedel, že aj tak zajtra nebude vedieť, čo mu tu hovoril. Darmo sa on snažil.

Prekvapene však zažmurkal, keď videl Harryho slzy stekajúce po jeho bledej tvári. Zrazu mu prišiel Harry ako dieťa, nie ako dospelý človek, ktorý niesol svoj život a jeho problémy na pleciach. A tak si vedľa neho sadol a pohltil ho do objatia. A vtedy sa Harry hlasno rozvlykal.

A vzlykal niekoľko dlhých minút, zatiaľ čo Ed ho hladil upokojujúco po chrbte a sledo al popritom televíziu. Nevenoval reklamám pozornosť, no tentokrát zatajil dych a strkol Harrho do boku. Louis natočil so spoluhráčmi reklamu pre deti z istého detského domova.