Blame - l.s ✔ |EDITING|

31. Chapter - Great Idea

,,Louis, je mi to ľúto." Harry šepol nízkemu brunetovi do ucha, pričom sa mu v očiach objavili slané slzy. 

,,Viem, že ti to je ľúto, Harry. Ale prečo si sa jednoducho nemohol ovládnuť a odísť od tej mrchy? Prečo si ma musel znovu takto sklamať?" Spýtal sa Lou, pozerajúc sa na Zayna, ktorý stál tesne za nimi, vyzeral dosť vystrašene. 

,,Zayn, už môžeš ísť. Ďakujem, že si mi pomohol ho nájsť." Oznámil chladne Harry, čím dával najavo, že chce zostať s Louisom sám. Nepotreboval žiadnu zbytočnú spoločnosť. A potreboval sa s Louisom osobne porozprávať. 

,,Dobre, už idem. Maj sa. A Louis, prosím ťa, nebuď smutný. Chodenie s Harrym je ako mať vedľa seba časovanú bombu." Povedal fotograf s havraními vlasmi, potľapkal bruneta po chrbte a s cigaretou v ústach pokojne odišiel, nechávajúc za sebou drobné obláčiky dymu. 

,,Ahoj." Odzdravili spoločne chlapci, ktorí sa ešte stále pevne obijímali. Obaja by v tej polohe dokázali vydržať hodiny. Možno aj dni. Lou sa zaboril hlbšie do Harryho hrude, nasávajúc jeho príjemnú vôňu po mentole a mäte. Ale v jeho nose sa objavila aj iná vôňa. Dámska vôňa, ktorá istotne pochádzala od tej mrchy. 

,,Lou-Lou, poď, láska. Pôjdeme ku mne domov." Kučeravec sa náhle postavil na rovné nohy, schytil brunetovu malú rúčku a ťahal ho tesne pri sebe, aby sa čo najskôr dostali do interiéru automobilu. Kučeravý chlapec sa chcel poriadne ospravedlniť aspoň raz v živote, a tak potajmä kul plán, aký bude program uňho doma. Samozrejme, počítal s nejakou chutnou večerou, spoločnou sprchou a dotykmi. Ale potreboval pre svojho priateľa pripraviť čosi špeciálne. Čosi také, na čo by nikdy nezabudol a na čo by si vždy rád spomenul.

Kučeravec zdvorilo otvoril nízkemu chlapcovi dvere, aby mal možnosť nasadnúť si doň. ,,Nech sa páči." Riekol s miernym úsmevom a sledoval chlapca, ako sa prediera do auta. No nešlo mu to moc ľahko, keďže mu v ceste stál Harold. Napokon sa bezpečne dostal dnu, nuž, pri nasadaní si, sa nechtiac niekoľkokrát obtrel o Harryho telo. Kučeravý model žiadal presne to. A potom si neodpustil isté štipľavé poznámky, vyvádzajúce futbalistu z miery. 

,,Styles, prestaň." Zasmial sa brunet a sledoval Harryho, ako mu zapína pas. Cítil sa, akoby bol malé nesvojprávne dieťa. Jemne buchol Harrymu po rukách, aby ho nechal na pokoji.

,,Nie som decko," zagánil naňho.

,,Len som ti chcel pomôcť, macko." Povedal sklamane model a zavrel dvere. Pomocou svojich dlhých nôh sa rýchlo dostal na druhú stranu, na sedadlo vodiča. Okamžite sa natiahol k rádiu, naladil na ňom stanicu a zvýšil hlasitosť. Potom vložil kľúče do zapaľovania, čím naštartoval motor, ktorý príjemne zapriadol. Pravú ruku položil na volant a ľavú položil na Louisovo stehno, ktoré počas celej cesty stláčal a hladil.

,,Nedotýkaj sa ma, ešte stále som dosť nahnevaný a sklamaný. Nemysli si, že ma týmto upokojíš a donútiš myslieť si, že sa absolútne nič nestalo." Odvetil namrzene, hoc chcel na sebe cítiť Harryho dotyky. 

,,Ale no tak, nemôžeš byť na mňa predsa nahnevaný navždy. Milujem ťa, Lou. Ospravedlňujem sa za to, že som sa nechal tou kurvou zviesť a prosím ťa, prijmi moje ospravedlnenie. Nechcem žiť s tým pocitom, že som ťa už toľko krát sklamal a ty sa stále hneváš." Harry odul spodnú peru, pozerajúc sa hlboko do krásnych modrých očí patriacich osobe, ktorá sedela na mieste spolujazdca.

 ,,Budem sa na teba hnevať, práve kvôli toľkým sklamaniam. Je to prirodzené, nie? Som trošku otrasený z toho, že ti tá krava takmer vyfajčila. Po prvé, mal by som to robiť ja, a po druhé, si zadaný, takže si ju mal vyhodiť hneď po tom, čo vošla do tej sprostej šatne." Povedal Louis odhodlane, noi potom, čo si uvedomil, aké slová vyšli z jeho úst sa zastavil a prekryl si ich malou dlaňou.