Blame - l.s ✔ |EDITING|

20. Chapter - I loved you.

Harry si všimol, že Louis bol počas celého zápasu mimo lopty. Prihrávky mu prechádzali pomedzi nohy, prípadne mu z nohy ušli k protihráčovi. Ako brániaci člen v mužstve skôr pôsobil ako bábka, než ako najlepší hráč.

Pocítil výčitky, keď si začal uvedomovať, že to bolo možno kvôli jeho gestu na Liama, jeho spoluhráča- útočníka. 

Harry si taktiež všimol mnoho novinárov, ktorí čakali na Louisov návrat z trávnika na striedačku. A ako si kučeravec myslel, tréner po polčase Louisa vystriedal. Ten si sadol so sklonenou hlavou vedľa blondiaka, ktorý aj napriek zraneniu, bol na každom jednom zápase. 

Novinári sa ako supi tlačili k striedačke, kde však nemali prístup, a tak len z diaľky kričali na Louisa strateného v myšlienkach.

Okrem toho, že Harry si myslel, že to spôsobil on, vedel, že to spôsobila aj jeho správa, ktorú mu poslal. Bol si na sto percent istý, že si ju nižší brunet prečítal, no nevedel, či si naozaj pozrel twitter. 
Jeden zo svetových trendov bol Louis Tomlinson's family. Kučeravec netušil, kto prišiel na to, z akej rodiny je Louis, no on to novinárom nepovedal. To by Louisovi nikdy v živote neurobil.

Aj keď nehral Louis Tomlinson, tým vyhral a s burácajúcim davom fanúšikov sa hráči presunuli do šatní. Harry sledoval, ako zostal Louis sedieť na striedačke s blondiakom. Niall, tak sa myslím volal, pomyslel si Harry, hladil Louisa po chrbte, ktorý mal skrytú tvár v oboch rukách, pričom mal lakte položené na stehnách. Harry mal chuť sa za ním rozbehnúť a pohltiť ho v objatí, z ktorého by ho nikdy nepustil. Alebo by ho držal aspoň tak dlho, ako by mohol.

Zrazu sa ozval Harryho mobil v jeho vrecku. S pohľadom upreným na modrookého chlapca ho vytiahol zo zadného vrecka tmavomodrých džínov. Nepozrel sa na ID volajúceho, len už dlho nacvičeným pohybom prsta prial hovor.

"Styles," ozval sa. Tak veľmi sa začínal podobať na jeho otca, až to desilo jeho samotného.

"Harry, ja... naozaj som nemyslel, že sa.. že sa to stane!" hovoril trhane zadýchaný Ed, ktorého hlas sa ozval v mobile.

Harry sa zamračil. "Čo? Hovor priamo, Ed."

"J-ja... prišiel Samie a rozprával som sa s ním. Bol som na teba nahnevaný, keď si odišiel a... a povedal som mu o Louisovej rodine. Ja naozaj som nevedel, že to da do novín!"

Kučeravec zatvoril jeho zelené oči, zhlboka sa nadýchol, len aby nezačal na ryšavého chalana kričať. Len sa upokoj, nahováral si Harry. 

"Nechápem, čo ťa to napadlo, sakra! Sam je predsa novinár!" 

Ozval sa Edov povzdych. "Ja viem, Harry, ja viem!" kričal. "J-je mi to ľúto."

"To nehovor mne! Louisa v polovici zápasu stiahli z trávnika a po zvyšok zápasu sedel na striedačke, Ed. Keby si ho videl..." povedal ticho Harry a sledoval Louisa, sediaceho ešte stále na striedačke s mobilom v ruke. Už pri ňom Niall nebol.

Ed akoby plačlivo zastonal: "Bože..."

"Mám sa ísť s ním porozprávať?" spýtal sa a zabudol na to, že Eda pred jedným dňom vyhodil z listiny priateľov. Ed bol vlastne Harryho jediný dobrý kamarát.

"Nie som si istý, Harry. Podľa mňa si bude myslieť, že si to povedal novinárom ty."

Harry kopol do, už prázdnej, plastovej stoličky na tribúne. "Lenže ja som to nepovedal!" 

"Ja viem, Harry!" vyhŕkol Ed. "No neviem či by si sa mal s ním porozprávať."

Harryho už viac nezaujímali Edove pripomienky, bol pevne rozhodnutý ísť za brunetom a všetko si vysvetliť. Možno sa aj ospravedlniť, aj keď nevedel za čo. Nenapadlo ho však, že mal toho na tričku až príliš veľa. Od toho, ako ponížil Louisa v Starbuckse, cez aférku s Ashtonom až po očný kontakt s Liamom. Nepokladal to však za nič vážne, aj keď bolo.