"Prečo ideme k štadiónu?"
Louis prudko odbočil na príjazdovú cestu k parkovisku pred štadiónom a Harry sa prekvapene chytil jeho ramena, keď ho nečakane hodilo do pravej strany.
"Chceš nás sakra zabiť?!" zvreskol ako nejaká ženská a Louis so smiechom pokrútil hlavou.
"Nehovoril som ti, že ťa beriem na moje obľúbené miesto?"
Harry pregúľal očami a pustil jeho rameno, ktoré držal aj po tom, čo už bolo všetko v poriadku. "Vieš, myslel som si, že ma zoberieš niekde na strechu nejakej budovy, kde budeme pozerať hviezdy alebo do nejakej drahej reštaurácie."
"Oh Harry Snob Styles sa ozýva," povedal Louis s náznakom malého úškrnu.
Harry znova pregúľal očami a prekrížil si ruky na hrudi. "No lebo štadión je veľmi romantický," pokračoval Harry, akoby ho Louis medzirečou vôbec nepodpichoval.
Brunet zastavil na úplne prázdnom parkovisku a pozrel sa s úsmevom na Harryho. Ten sa však pozeral pred seba, s odutou perou a s vráskou medzi obočím. Louis ho mal chuť pohltiť do objatia a vybozkávať tú jeho roztomilú tvár.
"Vonku mrzne, Louis," zašomral Harry, keď Louis otvoril dvere jeho športového auta.
"Vzadu mám nejakú mikinu z tréningov."
Harry vyšiel z auta a pozrel sa na neho ponad strechu auta s nadvihnutým obočím. "Ty si myslíš, že mi bude dobrá?"
Louis pregúľal očami a krátkym pohybom zatvoril dvere. "Ale no tak, Harry, nemám meter dvadsať. A som od teba menší len o pár centimetrov."
Harry mu venoval zubatý úsmev, ktorý odhalil jeho rovné a biele zuby. "Dnes si veľmi vtipný, Lou, vieš to?"
"Jasné, jasné," mávol rukou Louis a znova otvoril dvere auta, aby sa mohol natiahnúť dozadu na zadné kreslá, aby vzal Harrymu jeho mikinu, pretože podľa všetkého, nevyzeralo to tak, že by si ju ten chalan vzal sám.
Louis mu čiernu mikinu s modrým znakom adidas hodil cez strechu auta a Harry ju nemotorne chytil za kapucňu.
"No poď," povedal Louis a kľúčom zamkol auto, ktoré vydalo pípajúci zvuk, ktorý značil, že auto je zamknuté.
"Veď ma počkaj!" zvolal Harry a Louis sa zastavil pár metrov pred autom a obzrel sa, aby videl, že Harry sa trápi s mikinou bez zipsu, čiže si ju preťahoval cez hlavu. Bolo jasné, že mikina je pre jeho dlhé ruky a telo menšia. "Pomôž mi!"
Louis sa zasmial a trčil si kľúče do zadného vrecka na džínoch. Prešiel rýchlymi krokmi ku kučeravcovi, ktorý sa trápil s mikinou ako malé dieťa v škôlke. Ruky mal zdvihnuté nad seba, už v rukávoch mikiny a teraz mal problém strčiť hlavu do otvoru.
"Ty si tak nemotroný," zasmial sa Louis a nahmatal rukami Harryho kučery, aby vedel, kde má ten chlapec vlastne hlavu. Musel pri tom stáť roztomilo na špičkách.
"Buď ticho a pohni, lebo sa udusím."
"Vieš, ja ti nemusím ani pomáhať."
Harry si sťažka povzdychol a ovesil ruky, ktoré aj tak vyseli nad jeho hlavou kvôli rukávom mikiny. Louis sa chcel tak veľmi smiať, no zahryzol si do pery.
"Prepáč, len nemám rád tvoje malé oblečenie."
"A moje oblečenie nemá rado tvoje veľké telo."
"Ale ty moje veľké telo miluješ," povedal Harry a Louis vedel, že sa ten chalan pred ním usmieva ako úchyl. Vedel to, dokonca si to vedel dokonale predstaviť.
ESTÁS LEYENDO
Blame - l.s ✔ |EDITING|
Fanfic|EDITING| Láska je závislosť. Vášeň. Niekto, bez koho nedokážete žiť. Zabudneš na rozum a počúvaš len svoje srdce. Je ťažké nájsť cestu a nezamilovať sa... potom nežiješ svoj život. Ale musíš sa snažiť, lebo ak sa nasnažíš, nemôžeš...
