Malfoy Problem

12. kapitola

Hermiona         

     Prvý deň v práci po víkende nebol ničím odlišný ako tie ostatné. Všetci na mňa civeli, šepkali si a ja som ich ignorovala. Klasika. Prišla som na svoje oddelenie, pozdravila sa s kolegami, iba na Blaisa som sa prívetivo usmiala a on mi to opätoval, potom som sa zavrela u seba v kancelárii. Vyšla som z nej len, aby som zašla s Hayley na obed. V našej obľúbenej reštaurácii sme narazili na Lunu.

„Ahoj, Luna," pozdravila som ju s úsmevom. Začiatky nášho priateľstva boli ťažké, pretože som si myslela, že je šialená. Ale uznávam, že som sa mýlila, Luna Lovegoodová je jedna z najmúdrejších, najodvážnejších ľudí akých som kedy stretla. Naučila ma dve dôležité veci- vždy mať nádej a že nikdy nie je na škodu trochu snívať.

„Ahoj, Hermiona, Hayley," odzdravila tým svojím typickým zasneným hlasom, „idete sem na obed?"

„Áno," ozvala sa Hayley, „chceš sa pridať?"

     Počiatky môjho priateľstva s Lunou boli zložitejšie, rovnako ako jej priateľstva s Ginny, ale Hayley nikdy nemala problém dať sa s niekým do reči. Myslím, že ona je taká priateľská a zhovorčivá už od prírody. Stretli sme sa hneď prvý deň, čo som začínala na mojom oddelení. Hayley bola moja asistentka a bola vlastne prvý človek, ktorého som v ten deň stretla. Začala sa so mnou rozprávať, nie ako so šéfkou, ale skôr ako s priateľkou, čo ma neskutočne potešilo a hneď ma prešla nervozita, ktorú som od skorého rána pociťovala. Odvtedy sú z nás priateľky a teší ma, že si tak rýchlo dokázala vybudovať vzťah s Ginny aj Lunou.

Luna pokrútila hlavou. „Prepáčte, ale nie, musím sa ponáhľať do práce." Luna pracuje ako magizoologička a odhadujem, že sa teraz snaží dokázať existenciu jedného zo svojich záhadných tvorov, ktorých ešte nikto nikdy nevidel. Matne si spomínam, že spomínala aj niečo o ceste do Brazílie o pár týždňov.

„V poriadku, tak niekedy nabudúce," usmiala som sa. „A prajem veľa šťastia s narglami." Luna sa na mňa usmiala a potom rýchlo opustila reštauráciu.        

      Po zvyšok dňa sa už nič zaujímavé nedialo, akurát sa bola len s každou hodinou ospalšia a ospalšia. Už som si priala byť doma, hodiť všetky dokumenty do kúta a navečerať sa s Malfoyom. Strhla som sa, pre Merlina, však som si to práve nepomyslela?! Bohovia, vážne mi už haraší! Malfoy predsa odišiel do Turecka a nie je to tak, že by sme spolu niekedy večerali. Dobre, raz, fajn, možno dvakrát, ale ani sme sa spolu nerozprávali! Určite mi chýbať nebude.

      Ale opak bol pravdou. Keď som sa vrátila do bytu pripadal mi zlovestne tichý a tmavý. Teda, keď som sa vracala domov vždy taký bol, ale teraz som vedela, že sa to nezmení. Budem to len ja, len ja a moje nočné mory. Pred týždňom som si želala, aby to bolo takto, aby som zase bola vo svojom útulnom bytíku, kde by ma neotravoval žiadny Malfoy a teraz  ma to zvláštne zarmucuje. Do čerta, nakoniec si na toho Malfoya aj zvyknem! To by mi ešte tak chýbalo...

      Tak sa zdá, že nuda sa teraz stala neodmysliteľnou súčasťou môjho večera. Nemala som, čo robiť, čítať ma už omrzelo, telka nefungovala a doma nebol nikto, kto by ma mohol rozptýliť. Nech už si nahováram čokoľvek, tá vojna s Malfoyom, nech už bola akokoľvek nezmyselná a detinská, ma dostatočne zabávala na celé dni.  Nemyslite si, som rada, že je koniec a nemusím sa obávať o svoj holý zadok, no tak sa zdá, že si budem musieť vystačiť sama.     

      Nevydržala som to tam sama. Obliekla som sa a vyrazila do bistra na literárne čítanie, aj tak som sa tam chcela ísť pozrieť. Bistro bolo plné, nie ako väčšinu času, mala som šťastie, že sa mi ušiel ešte nejaký stôl. Stolíky boli posunuté viac k baru, aby tak urobili priestor pre malé javisko s mikrofónom a nepohodlne vyzerajúcou stoličkou bez opierky. Podišiel ku mne čašník, tak som ho požiadala o pohár tekvicového džúsu, a potom už len čakala kedy to začne. Musím uznať, že som bola celkom vzrušená z toho, aké to bude.