Malfoy Problem

7. kapitola

Hermiona

     Prešli tri dni a Malfoy sa stále o nič nepokúsil. S nervami som bola v koncoch! Sľúbil mi vojnu a ja viem, že to myslel vážne, preto som sa radšej každej potravine a tekutine v byte  oblúkom vyhla a stravovala sa v nejakom malom, útulnom bistre pár ulíc od bytu. Aj šampóny som dôkladne prezrela. Nechápala som to, toľko vyhrážok, dokonca na mňa vybehol a stále nič. Možno sa mu tie zelené vlasy nakoniec zapáčili... Neodfarbil si ich, Merlin vie, že by sa to ani tak ľahko nedalo, takže bol teraz na smiech celému Ministerstvu. 

Dokonca v deň, keď sa s nimi predviedol v práci po prvýkrát za mnou prišiel Blaise Zabini. Bola som prekvapená, sme síce kolegovia, ale naše rozhovory sa skladali zo zdvorilých pozdravov a záležitostí týkajúcich sa práce. Nečudo, že keď som ho zbadala stáť vo dverách, primrzla som na stoličke.

„Smiem?" spýtal sa ma. Mimovoľne som prikývla, nevedela som ako inak reagovať. Vošiel dnu a oprel sa rukami o môj stôl.

„Uvedomuješ si, čo robíš?" spýtal sa. „Draco nie je práve protivník, s ktorým by si sa mala zahrávať."

„Prepáč, ale prišiel si ma sem zastrašovať?" nedalo mi nespýtať sa. 

Naklonil sa ku mne bližšie a na moment som prestala dýchať. To zastrašujúco vyzeralo. No zároveň aj sexy. Ach, Merlin, však som si to nepomyslela?! Áno, Blaise Zabini bol vážne pekný kus chlapa, no doteraz sa mi akosi darilo tento fakt ignorovať. Preklínala som sa za to, že som o tom musela začať uvažovať práve teraz.

„Nie, prišiel som ťa varovať," odpovedal mi. „Draco je možno dospelý chlap, ale vyspelosťou je na úrovni pätnásťročného chlapca. Je schopný urobiť aj tú najväčšiu blbosť a na jeho nešťastie si to uvedomí až potom, čo napácha škody."

„Ja viem-"

„Bude zaslepený pomstou, nebude dvakrát uvažovať nad svojimi činmi! Merlin, uvedomuješ si, čo si spáchala?! Vyzvala si ho na vojnu, to je ako dať decku do rúk nabitú zbraň!" prerušil ma. Wow, netušila som, že je takáto hysterka!

„Blaise-"

„Vezmi to späť! Vztýč bielu vlajku skôr ako si vyvediete niečo hrozné a budete to ľutovať. Už to nebude môcť vziať späť-"

„BLAISE!" skríkla som naňho a on konečne zmĺkol. „Už si sa vyrozprával?" Pomaly prikývol.

„A prečo to hovoríš mne, čo nejdeš za ním? On to totiž všetko začal!"

„Myslíš, že som to neskúšal? Ale je to ako hovoriť do kameňa," vzdychol si  a pokrútil hlavou. „Ty si rozumnejšia ako on, Hermiona, zruš to skôr, ako sa stane niečo zlé jednému  z vás."

„Pozri, vďaka za starostlivosť, ale sme dospelí. Nevyvedieme nič hlúpe," uistila som ho.

Mala som však taký nepríjemný pocit, že Blaise má pravdu a Malfoy vážne vyvedie nejakú hovadinu.

      Sedela som zavretá v kancelárii sklonená nad ďalšou kopou papierov. Už ma prechádzala trpezlivosť, slová mi splývali do kopy a kvôli tomu neustálemu lúšteniu, čo je tam napísané raz určite budem musieť nosiť okuliare. Zavrtela som sa na stoličke, neuveriteľne ma bolel zadok, už som nevedela ako mám sedieť. Moja stolička nebola ktovie ako pohodlná, ale toto bola iná bolesť, taká bodavá. Nemala som z toho dobrý pocit. 

Po piatich minútach už to bolo také neznesiteľné, že som vyskočila zo stoličky. Na stoličke nebolo nič ostré, čo by malo na svedomí to nepríjemné bodanie. Zamračila som sa. Možno som už len kvôli tejto vojne s Malfoyom prehnane paranoidná. Pre istotu som si však rukou jemne prešla po zadku. Strnula som. Nahmatala som tam nejakú malú vypuklinu. Čo do pekla...?