Malfoy Problem

39. kapitola

Nebudem to dlho naťahovať ani sa vykecávať. Vy predsa viete, že vás milujem a viete, že vám veľmi ďakujem. Za všetko :)

P.S. Venovanie je pre kristina1709, luesasladicekova, Bibka22 a Danca717 :)

Draco

Hneď som vedel kedy Hermiona odišla. Precitol som v momente ako teplo jej tela a jej váha zmizli. Jedno oko som otvoril na štrbinku, aby som sa mohol pokochať pohľadom na jej nahý chrbát. Potichu vykĺzla z izby, mal som pokušenie povedať jej, že sa nemusí tak zakrádať, pretože som už hore, ale bol som zvedavý, čo má za lubom. Hádam to len neoľutovala a teraz nezdupká. No do riti!

Vystrelil som z postele. Dávalo to logiku, dosť veľkú, a aj keď mi povedala, že to tak chce...pri Hermione človek nikdy nevie. Počul som ako zavŕzgali dvere na jej izbe, tak som sa opatrne zakrádal za ňou. Oprel som sa o stenu vedľa jej dverí a napäto počúval. S niekým sa rozprávala, zrejme telefonovala. Nastražil som uši.

„Gin, vyspala som sa s ním," začul som. „Práve som sa vyspala s Dracom Malfoyom."

Bohovia, to musela hneď volať svojej naj kamoške a vyklopiť jej to?! Tie ženy sú strašné. Ale počkať, teraz to začína byť zaujímavé. Nedočkavo som sa nalepil čo najtesnejšie na stenu a skoro ani nedýchal, aby som toho počul, čo najviac.

Hermiona

„ČOŽÉÉ?!" zahučala Ginny do telefónu až som skoro ohluchla. Na to, že ešte pred chvíľou rozprávala ako na pohrebe to bola ohromná zmena. Znepokojene som sa obzrela za seba.

„Pre Merlina, Ginny, v Rokville ťa tuším ešte nepočuli!" zasyčala som na ňu. „Chceš ho zobudiť?"

„Zbláznila si sa, Hermiona?!" skríkla. „Hí, do riti, dúfam, že ťa nezaklial. Lebo ak áno, tak-"

„Nie, nezaklial ma, bolo to moje rozhodnutie," rýchlo som jej do toho skočila. „Ginny, ja...ja myslím, že ho milujem."

Na druhej strane linky zostalo ticho. Neviem, ktorá z nás zostala mojím priznaním viac šokovaná- Ginny alebo ja. Neplánovala som to povedať, hlavne preto, že si stále nie som istá(nech už ten páliaci náhrdelník hovorí, čo chce), ale akosi to zo mňa vypadlo. A teraz, keď to bolo vonku, také nečakané a náhle, došlo mi, že je to tak trochu pravda. Veď keď sa nad tým zamyslím už je tu príliš veľa dôkazov, ktoré nedokážem inak vysvetliť- ten náhrdelník, ktorý neustále hreje každým dňom viac a viac; milujem jeho dotyky a bozky a nemyslím si, že je to len kvôli pubertálnym hormónom, pretože, úprimne, tie som nikdy nemala; pri predstave, že ma podviedol som mala chuť sa zabiť...

Áno, už to tak bude, zamilovala som sa doňho.

„Ginny, si tam ešte?" nadhodila som nesmelo. Nebude sa teraz správať akože ma nepozná, pretože som sa „spriahla s nepriateľom"? Och, Merlin, keď sa to dozvie Harry...

„Hej, som, len...spracovávam," ozvala sa. „Pozri, nemám právo kecať ti do života, ty sama musíš vedieť, čo cítiš. Len...buď opatrná, dobre?"

„Budem, Gin," usmiala som sa. „Po dlhom čase sa cítim naozaj, úprimne šťastná."

„Tak to sa teším s tebou, Miona."

Ešte chvíľu sme sa rozprávali, pýtala som sa jej, ako sa cíti a podobne. Včera bola taká unavená, že poriadne ani nedokázala spracovať fakt, že bude mamou. Teraz, keď jej to došlo, sa mi od šťastia rozplakala do telefónu.