Malfoy Problem

2. kapitola

Hermiona

     Na môj krik Malfoy bleskovo vystrelil z postele. Rozospatý a zmätený pozrel na mňa. Oči sa mu rozšírili, keď si uvedomil, že som to ja a že sedím v jeho posteli. Na to sa rozkričal aj on. Odhadujem, že sme tým prebudili polovicu susedov. Vymotala som sa z postele a postavila sa oproti nemu.

„Č- čo...?" vykoktal, keď konečne prestal jačať. „My...my sme..."

„Jasné, cez oblečenie, Einstein!" prevrátila som očami. „Ak by sme...veď vieš, už by si bol dávno mŕtvy, to sa stav!" Dôkladne sa prezrel a ohmatal, vyzeral, že sa mu trochu uľavilo.

„Vidíš, ani na mol opitý by som sa ťa nedotkol, Grangerová." Vzdychla som. Tak toto, presne toto, bol Malfoy, ktorého poznám z Rokfortu, taký milý, že by som ho najradšej premenila na slimáka, a potom naňho dupla.

„Ale máme iné problémy," spražila som ho a ukázala mu ľavú ruku, kde sa blišťal prsteň. Malfoy neveriacky vyvalil oči.

„No, do riti!" zanadával. „To je rodinný prsteň, nosili ho všetky Malfoyovské ženy."

     Znechutene som pokrčila nos. Fuj, tak tento prsteň by som si na prsť nedala ani dobrovoľne. Chcela som, že si ho strhnem z prsta, hodím mu ho do ksichtu a odídem tváriac sa, že sa to nikdy nestalo. Ale ten prekliaty prsteň nechcel zliezť!  

„Nenamáhaj sa," vzdychol. Sadol si na kraj postele, chrbtom ku mne, a rukami si prehrabol plavé vlasy.

„Ako to myslíš, že „nenamáhaj sa"?!" skríkla som. „Ak si myslíš, že ho budem hrdo nosiť, tak si na veľkom omyle!" Nereagoval, len tam tak sedel s hlavou v dlaniach a mlčal.

      Blčiac od hnevu som obišla posteľ, postavila sa pred neho a prekrížila si ruky na prsiach. 

„Malfoy, ak mi hneď nevyklopíš vysvetlenie, tak tu budem stáť dokým niečo nepovieš!" Pomaly zdvihol hlavu, v očiach zúfalý výraz.

„Myslíš, že mňa teší fakt, že som sa oženil s tebou?" povedal. „Lenže ten prsteň, rovnako ako všetky rodinné klenoty je začarovaný. Budeš si ho môcť dať dole až po desiatich rokoch manželstva."   Zostala som stáť ako obarená. Vážne práve povedal po desiatich rokoch?! To zaňho akože mám byť vydatá desať rokov? Za Malfoya?! To si ten prst radšej odhryznem!

„Žartuješ, však?!"  Blbá otázka, Malfoy nedokáže žartovať, na to si pripadá priveľmi dôležitý. Pokrútil hlavou a znova si skryl tvár do dlaní.

      Klesla som na stoličku pri posteli. Toto nie je pravda, toto sa nemôže skutočne diať! Nemohla som radšej v opitosti prebehnúť nahá cez celé Vegas alebo zatancovať na bare?! Nie, ja sa musím vydať za chlapa, ktorého neznášam už od svojich jedenástich! A mám byť jeho žena desať rokov?! Veď nedokážeme existovať v rovnakej miestnosti ani päť minút bez toho, aby sme sa nepokúsili jeden druhého zabiť. No vlastne, teraz je to už viac ako päť minút a nepokúsili sme sa prekliať. Lenže nemôžem sa spoliehať, že budeme zakaždým natoľko vyvedení z mieri, že spoločná blízkosť bude ten najmenší problém.

    Vzdychla som si, zavrela oči a začala si masírovať spánky. Táto situácia musí mať aj nejaké iné východisko. Musí byť aj iný spôsob, ako sa toho prsteňa zbaviť skôr ako za desať rokov. Vtom mi svitlo- zrušiť kliatbu! Aké proste, prečo mi to hneď nenapadlo?!

„Vstávaj, ty kôpka nešťastia, zájdeme na Ministerstvo."

Draco