Malfoy Problem

8. kapitola

Draco

     Zobudil som sa na zlej strane svojej postele. Ležal som na úplnom kraji, ruka mi prevísala cez okraj a nejaká iná, určite nie moja, ruka ma objímala okolo pása. Opatrne som sa otočil a zbadal vedľa seba odfukovať Grangerovú. No do pekla! Teraz mám už vážne deja vú. Čo sa to včera v noci zase stalo? Spil si sa do nemoty, ty génius! A Grangerová tiež. Vzdychol som si a pomasíroval si spánky. Grangerová bude peniť, keď sa zobudí. Možno keby sa mi nejako podarilo dostať z izby skôr, môžem predstierať, že som ju tam včera odniesol a sám spal na gauči.

      Lenže ako na potvoru, práve vo chvíli, keď som vymýšľal, ako sa vyprostiť z jej objatia, sa Grangerová prebrala. Pozrela sa na mňa rozospatými očami, dvakrát zažmurkala, a potom sa jej oči rozšírili, keď si uvedomila situáciu. Bleskovo ma pustila a vytrielila z postele ako by ju bol zasiahol elektrický prúd.

„Čo robíš?!" osopila sa na mňa. No tak to pŕ. Vyštveral som sa z postele, zrazu naštvaný.

„Ja?!" odporoval som. „To ty si ma opila a potom ma objímala zo spánku!"

„Načo si sa opíjal, ja som ti to nekázala!" hnevala sa. „Mal si ma nechať na pokoji, aj tak sa toto všetko deje len kvôli tebe!"

     To už som riadne penil. Ako sa opovažuje všetko to hádzať na mňa?!  Keby nemala neustálu potrebu opíjať sa predo mnou za totálne magoriny, nehovoriac, že keby sa na mňa vtedy v tej kancelárii doslova nevrhla, nič by sa nestalo! Ako môže tvrdiť, že je to len moja vina?! Ehm, zabúdaš na jeden detail, na dôležitý detail, keby si ju nebol pritisol o tú skriňu v dosť, hm, pohoršujúcej polohe, nemala by potrebu sa opiť, ty tiež nie a neskončili by ste spolu v posteli. Už zase. A zobudili sa oblečení. Zase. Vážne, chlape, neunavuje ťa to?! Ty radšej drž hubu, lebo ti dám do zubov. Merlin, ty si vážne pribrzdený! Ak dáš do zubov mne, vrazíš vlastne sebe. Na to nezabúdaj, ty mudrc. Nenávidel som ten poondiaty vnútorný hlas. Dostal som vážnu chuť niekoho zaškrtiť. Asi najskôr Grangerovú.

Dobrotivý Merlin, ja som vážne cvok.

     Pleskol som si po čele. Tá teda sadla, až to zaštípalo. Ja génius, ešte viac som sa nasral. No tento krát na seba. Hádam sa tu s Grangerovou a nakoniec skončím v hádke so samým sebou. Najhoršie na tom je, že ten prekliaty hlások v mojej hlave má pravdu. Do riti! Naštvane som kopol do postele, až Grangerovou myklo. Počastovala ma pohľadom ako keby pochybovala, že som mentálne zdravý.

„Na čej strane, do pekla, si?" zamrmlal som. Sakra, však som to nepovedal na hlas. Hodil som pohľad na Grangerovú. Bola totálne mimo, vôbec nechápala, čo sa deje.

„Ty si vážne totálny magor, Malfoy," povedala, ako by som to sám už dávno nevedel. Ale no tak, fakt som to práve uznal? Toto nie je fér!

„Pomaly sa začínam obávať o svoj holý život." Pokrútila hlavou nad mojou očividnou psychickou labilnosťou a odišla z izby. Som len prehnane paranoidný, alebo bola vážne nejaká pokojná? Teda, v porovnaní s tým, ako sa predtým hnevala?

Okej, teraz už môžem oprávnene priznať, že fakt začínam magoriť.

 

Hermiona

„Nepanikár, hlavne nerob paniku," mrmlala som si popod nos, kým som sa vracala do svojej izby. Zavrela som za sebou a oprela sa o dvere. Nohy sa mi triasli a pomaly som ani nevedela dýchať. Čo sa stalo? Čo sa to včera v noci stalo? Malfoy si nič nevšimol, samozrejme, ale za to ja áno. Bol polonahý, nemal svoju bielu košeľu. Nemusela som však pátrať dlho, kam zmizla, skončila totiž na mne. Hej, moja košeľa za záhadných okolností zmizla a nahradila ju tá Malfoyova, ktorá mu očividne nechýbala. Pokoj, do pekla, Hermiona, upokoj sa! To, že máš jeho košeľu ešte nemusí znamenať to, čo si myslíš. Určite to má nejaké logické vysvetlenie.