Malfoy Problem

43. kapitola

Som späť aj s novou kapitolou :) Snáď sa bude páčiť ospravedlňujem sa, že včera nebola, ale nebola som doma :)

P.S. Venovanie je pre Ikynaa, ktorá mala v piatok narodeniny (ešte raz všetko najlepšie

Hermiona

V nose ma pošteklila vôňa kávy a niečoho zhoreného. Pomaly som sa vymanila z pevných osídiel spánku a zaostrila na zlaté obliečky postele. V posteli som ležala sama, tuho zamotaná do prikrývok. Ten mix pachov prichádzal z malej kuchyne prepojenej s obývačkou, rovnako ako tiché nadávky. Merlinove rolety, čo to ten chlap stvára?!

Prikradla som sa ku dverám zo spálne a vykukla von. Draco stal pri kuchynskej linke a na panvici- odkedy, do pekla, vie na čo sa to používa?!- prehadzoval čosi, čo len vzdialene pripomínalo omeletovú placku. Na ľavo od neho stál toastovač- kde sa to tu vzalo, nemohla som predsa spať tak dlho!-, z ktorého stúpal čierny dym. Ticho som sa zasmiala. Takto to dopadne, keď pustíte chlapa do kuchyne.

„Hm, chceš pomôcť?" nadhodila som a podišla bližšie.

Draco sa strhol takže nevydarená placka dopadla mimo panvice rovno na zapálený oheň. Zasyčalo to a Draco vystrašene uskočil. Vybuchla som do smiechu, podišla k sporáku a vypla oheň. Omeletu som odstránila a radšej vypla aj toastovač, skôr ako nám dym zamorí celú izbu. Draco namrzene pleskol panvicu do drezu.

„Prepáč, chcel som ti pripraviť raňajky do postele, ale...som nemožný," zašomral. Usmiala som sa a zfleku ho pobozkala.

„To bolo za čo?" opýtal sa mierne vyvedený z miery, keď som sa odtiahla. „Veď som všetko skazil."

„Ale snaha sa cení."

Nepomáhalo, že som ho uisťovala, že je to v poriadku, stále sa tváril ako stratené šteňa. Hrozné, to jeho mega ego!

„Ale no tak," šťuchla som ho prstom do hrude. A potom znova, a znova, a znova...dokým nezačal spolupracovať. Chvíľu sme sa takto šťuchali, potom Draco zavrčal, vyhodil si ma na plece a odšprintoval so mnou do spálne.

Neslávnostne ma zhodil na posteľ. Zvreskla som a následne sa začala nekontrolovateľne smiať, keď ma Draco začal štekliť. Vrieskala som akoby ma vraždil alebo čo. Nahmatala som vankúš, schmatla ho a treskla ho ním po hlave. Znehybnel a škaredo na mňa pozrel. Využila som to, schmatla ho za predok trička a prevalila sa naňho. Plieskala som ho vankúšom jedna radosť a užívala si svoje chvíľkové víťazstvo.

Odrazu však Draco zdrapil vankúš a vytrhol mi ho z rúk aj keď som sa ho všemožne snažila udržať. Rýchlo som sa postavila a snažila sa mu ujsť z dosahu, no on ma nečakane chvatne zachytil okolo pása a o chvíľu som zase bola na lopatkách. Týčil sa nado mnou a vlasy mu sexy spôsobom odstávali na všetky strany. Znova ma šteklil. Metala som sa, kričala, plakala od smiechu...

„Nie, Draco...už dosť...prosím!" dychčala som.

Konečne sa nado mnou zľutoval a upokojil svoje neľútostné prsty. Dychčala som ako po maratóne a vlasy sa mi váľali všelikade po vankúši. Netrpezlivo som si ich odfúkla z tváre a všimla si Dracov roztúžený pohľad. Ach, no jasné, ležím pod ním zadychčaná, strapatá a celá červená. Sklonil sa a pobozkal ma. Moje telo okamžite zareagovalo. Ruky ho objali okolo krku a stiahli k sebe bližšie, nohy sa snažili nájsť spôsob, ako sa okolo neho omotať. No hneď ako sa jeho jazyk vydal na prieskum mojich úst, som ho odstrčila.

„Pokojne, len včera som vracala. Toto je dosť nechutné," stopla som ho.

„Tak to teda ďakujem veľmi pekne."