Don't Be So Stubborn! // SK // HP FANFICTION

Kapitola 4 - Duelantský klub

"Nehovor mi, že si sa práve vrátila z Rokvillu," ozvalo sa za ňou a ona až nadskočila. Zjavne nečakala, že sa o takomto čase niekto bude premávať po chodbe.

"Keby z Rokvillu.." povedala pre seba po tichu, no to on nemohol počuť. "Nemôžem?" spýtala sa teraz už hlasno a otočila sa na Remusa. Tento človek ju veľmi zjavne prenasledoval všade, kam išla.  Len na to pokrútil hlavou a premeral si ju skúmavým pohľadom. Vyzerala strhane a tak nejak pochyboval, že teraz celý čas trávila v Rokville.

"Čo sa deje?"

"Čo by sa malo? Nič sa nedeje," zaškľabila sa, no únava na jej tvári stále vyhrávala. "A ak ma teraz ospravedlníš – idem si ľahnúť. Zajtra sa porozprávame Remus.." Tak končili ich rozhovory často. Hlavne, keď sa chcel s ňou o niečom rozprávať a ona mala pádny dôvod na to, to odložiť. Preto neprotestoval, no niečo mu na nej nesedelo.

***

"Duelantský klub sa obnovuje?" Ďalšia zmena, ktorá sa na Rokforte zaviedla a v nedeľu ráno o nej vedel už každý na Rokforte. A nikoho samozrejme neprekvapilo, že ho budú viesť štyria učitelia. I keď jedného by odtiaľ najradšej vypustili a nahradili by ho.. no.. hocikým. Snape nebol zrovna príjemný a hlavne nie, keď s ním študenti mali tráviť hodiny v duelantskom klube. Ten síce nebol povinný, no všetkých zaujal natoľko, že sa prišli pozrieť aspoň na prvú hodinu.

Veľká Sieň bola natrieskaná študentmi a namiesto štyroch stolov, bol uprostred siene len akýsi dlhý a pevný pás dreva, na ktorý sa dalo vystúpiť a kde sa mali konať zápasy medzi jednotlivými študentmi.

"Neviem či už každý z vás videl pravý čarodejnícky duel a vonkoncom pochybujem, že každý vie ako má taký pravý duel prebiehať. Preto sa pán riaditeľ rozhodol, žeby nebolo naškodu vás to naučiť," začala Lorrein vysvetľovať študentom, keďže ona už dávno stála pred študentmi spoločne s  Remusom, Siriusom a aj Severusom, ktorý sa tváril nanajvýš znudene celou  situáciou.

"Niektorí z vás sa už zúčastnili na niečom podobnom, iní sú tu prvý raz. Dnes si ukážeme ako má taký pravý duel vyzerať a potom dáme pár študentom možnosť, vyskúšať si to na pódiu. Ostatní budú vedľa trénovať odzbrojovanie a jednoduché cloniace kúzlo," vysvetlila priebeh toho všetkého. Po včerajšej únave na nej nebolo ani stopy a vyzerala maximálne spokojný s celým svojim prejavom. Kývla smerom na Severusa, ktorý sa pomaly postavil proti nej. Remus a Sirius zatiaľ zišli dole, pričom na Siriusovej tvári bol vidieť menší náznak znechutenia z tohto duelu.

Obidvaja mierne sklonili hlavu, i keď ako sa od profesora elixírov dalo očakávať, tak nevyzeral veľmi nadšene. Následne si obidvaja dali prútiky do predpísanej bojovej pozície. Od nikadiaľ zrazu bol počuť gong. Pravdepodobne namiesto odpočítavania. Keď odbil tretí raz, človek by potreboval spomalený záber, aby zachytil čo sa tam vôbec udialo. Profesori to zjavne brali obidvaja až moc vážne, pretože občas používali kúzla aj bez formuliek, čo nie je zrovna ľahké (i keď pri nich to vyzeralo skôr ako bežná rutina).

V jednej chvíli proti nej Severus poslal zjavne Expelliarmus, ktorý sa dal identifikovať podľa výrazného červeného svetla a jej sa podarilo ho s rýchlosťou odkloniť zaklínadlom, takže odrazené odzbrojovacie kúzlo vyrazilo Severusovi prútik z ruky.

Na chvíľu celá miestnosť stíchla a pozerali na výjav pred sebou. Snape bez prútika, Lorrein v začiatočnej pozícií bez toho, žeby sa snáď ani pohla. Nedošlo jej vôbec ako to celé muselo vyzerať a preto sa otočila na študentov.

"Duel končí, keď jeden z čarodejníkov príde o svoj prútik. Preto je odzbrojujúce zaklínadlo najlepšou voľbou," dodala ku všetkým so svojim stále prísnym výrazom a zatiaľ niekto Severusovi podal prútik. Ešte chvíľu celá sieň bola ticho, no potom sa spustil divoký potlesk a všetci sa začali rozprávať o tom čo videli. To čo sa o tomto súboji tvrdilo by vás mohlo zaraziť. Niektorí potvrdili, že dokonca počuli jedného z nich zvolať jednu z troch zakázaných kliatob, iní zas, že Snape sa ju snažil posadnúť a o nej sa zas hovorila, že spravila salto a dopadla na to isté miesto ako predtým, v tom istom postoji. O tom bolo, ale asi ľahké pochybovať, že?

"Tak. A teraz vás rozdelíme do dvojíc," vyhlásila a všetci štyria začali postupne chodiť medzi študentmi. Museli študentov rozdeľovať podľa ročníkov, takže v tom bol celkom zmätok. Až po pätnástich minútach sa podarilo všetkých rozdeliť, ale ešte nastali nejaké nepríjemnosti, keďže niektorí študenti nemali pár.

"Slečna Grangerová, vy budete trénovať so mnou," podišla k nej profesorka a kývla hlavou, nech ide s ňou. Takisto si musel, každý profesor zobrať ešte ďalšieho študenta.

Postavila sa naproti nej, keď si našli vhodné miesto a vyzvala ju, nech po odpočítaní skúsi proti nej použiť odzbrojovacie zaklínadlo. 

"Raz, dva, tri." Hermiona síce na "tri" vyslala svoje odzbrojovacie zaklínadlo, no Lorrein rýchlosťou blesku zahlásila "Protego" a odrazila kúzlo na ňu. Tá sa mu však dokázala ešte vyhnúť.

"Dobré reflexy."

"Len som si myslela, že to spravíte, pani profesorka," odvetila úctivo a pokračovali. Zatiaľ na druhej strane nechal na chvíľu Black svojho protivníka oddýchnuť, keďže to bol ešte len druhák a vybral dvojicu, ktorá sa mala postaviť na pódium a použiť proti tomu druhému všetko, čo mala v zálohe. Boli to dvaja slizolinskí študenti – Zabini a Malfoy. Lorrein na chvíľu dala pokyn všetkým nech si vydýchnu a idú sa pozrieť na svojich spolužiakov. Remus im zatiaľ šiel robiť rozhodcu. Alebo skôr niečo ako rozhodcu.. niekoho, kto im zabráni, aby sa pozabíjali navzájom. Ona to zatiaľ s nevôľou sledovala. Najradšej by totiž poslala po včerajšku niekoho úplne iného, než týchto dvoch, no protirečiť inému profesorovi by sa jej neoplatilo.

"Raz, dva, tri," prehovoril Remus a oni poslali proti sebe zaklínadlá. Malfoy použil zaklínadlo Rictusempra a Zabini to blokoval obyčajným Expelliarmusom. Následne započula však smerom od Malfoya kliatbu, ktorá mohla Zabinimu spôsobiť niečo viac, než vyhodenie prútika z ruky a preto vyslala okamžite záblesk svetla z prútika.

Nikto netušil, čo sa to vlastne stalo, no ona už v tú chvíľu hovorila: "Pán Malfoy, do môjho kabinetu – hneď!" A to bolo to posledné zaujímavé, čo sa v ten deň stalo v rámci duelantského klubu.

"Zošalel si?" zavrčala na neho už v kabinete. "Používať kliatbu určenú na rezanie a sekanie.. kebyže to Zabiniho zasiahne, tak teraz leží v nemocničnom krídli, Draco." Už si len povzdychla a potom prekrútila očami. "Vedel si vôbec, čo to spôsobuje?"

"Nie. Len otec mi hovoril-"

"Nemusíš pokračovať. Lucius ti to mal povedať."

Do kabinetu po chvíli vtrhol Severus, ktorý tiež nevyzeral zrovna nadšene: "Rozpustili sme to.. bolo šťastie, že pán Zabini neschytal tú kliatbu."

"Draco, môžeš ísť," tlmene k nemu prehovorila a keď sa za ním zatvorili dvere, tak sa pozrela na Severusa s pozdvihnutým obočím. "Tak prečo si nespravil nič preto, aby ho to nezasiahlo?"

"Pretože ty si jediná, ktorá to mohla stihnúť zavčasu," odsekol jej nato.

"Fajn," pokrčila spokojne plecami a uškrnula sa. "Pekné, že si aspoň priznal, že som rýchlejšia ako ty." Potom si to už len spokojne a veselo namierila preč zo svojho kabinetu a nechala tam Severusa stáť. Ona vlastne celkom často necháva ľudí len tak niekde stáť samých, čo poviete?

***

„Mám pocit, žeby si si s ňou mal pohovoriť,“ zamračil sa Remus na svojho dlhoročného priateľa. Videl na jeho tvári to, čo ho každý deň trápilo a už mu to začínalo liezť na nervy. Aj keď vedel, žeby sa do toho nemal pliesť.

„Ó áno.. to by bol krásny rozhovor. Došiel by som k nej, otvoril ústa a ona by ešte predtým, než by som vôbec niečo povedal, zahlásila krátko: ‘Nie’ a zdrhla by preč,“ zamračil sa na neho naspäť. „Námesačník, keby to bolo také jednoduché, tak by som to spravil už dávno. No poznáš ju možno lepšie než ja. Nie je ten typ človeka, ktorý len tak hodí všetko za hlavu a vypočuje si ťa.“ Remus sa stále mračil, i keď uznával, že má pravdu. Lorrein nebola ten typ človeka. Ona sa celkovo ani definovať nedala, keďže bola menej predvídateľná ako tornádo.

„Dobre. Rob, čo uznáš za vhodné. Hlavne to potom neľutuj, Tichošľap.“ A ako prišiel, tak sa aj vyparil.