Don't Be So Stubborn! // SK // HP FANFICTION

Kapitola 16 - Grimmauldovo námestie

Niektoré pasáže z tejto kapitoly sú prepísané z knihy, no väčšinou sú to len jednotlivé vety vystrihnuté z nejakého dialógu, aby si dejová línia zachovala aspoň čo-to z kanóna. Názov kapitoly je.. em, v celku neoriginálny, no viaže sa najmä k poslednej časti kapitoly. Každopádne - užívajte, ja neverím, že som túto kapitolu dopísala :D 

Premiestnili sa na Grimmauldovo námestie pomocou prenášadla, ktoré pripravil sám Dumbledore. Nikto sa nepozastavoval nad faktom, že Lorrein sa premiestňovala s nimi. V tej chvíli to bola posledná vec, nad ktorou by sa niekto zamýšľal. Okrem toho s nimi bol samozrejme Sirius. Inak tam boli už len Weasleyovci a Harry.

Mlčky si posadali k stolu v jedálni. To mlčanie však nevydržalo dlho, keďže Weasleyovské dvojčatá začali spovedať Harryho o tom, čože to vlastne videl. Len zopakoval to, čo povedal Dumbledorovi.

„Idem po niečo na pitie," postavila sa po ďalšej chvíli mlčania Lorrein a vyšla von z miestnosti. Ale zobrala to celkom okľukou. Nie žeby nevedela, kde bude pitie – pravdepodobnosť, že to bude v tej malej miestnosti oproti bola väčšia než veľká, ale nostalgicky sa chcela prejsť k stene, kde bol nakreslený rodokmeň rodiny Blackovej. Bolo to kúsok vedľa a preto vedela, že ju to ani dlho nezdrží. Za sebou však začula povedomé šomranie.

„Zradcovia čistej krvi, stretávajúci sa s muklami, špinaví-"

„Aj ja ťa zdravím, Kreacher," prerušila ho pokojne.

„Zdravím, slečna," začal nahlas, no potom pokračoval potichu, „naničhodníčka, zradkyňa čistej krvi spriahajúca sa s muklami.." Zahol za roh a ona si povzdychla. Vedela, že ho Sirius nemal rád, no podľa nej to len nemal v hlave v poriadku odkedy Regulus a Walburga umreli.

Otočila sa smerom k rodokmeňu a pozerala na mená. Narcissa, Bellatrix, vypálená Andromeda, Regulus, vypálený Sirius a ďalší, ktorých niektoré mená jej prišli známe a o niektorých v živote nepočula. Napriek tomu by si tipla, že väčšinu z nich by nemala príliš v láske.

***

Lorrein vošla do miestnosti práve vtedy, keď sa z nej ozvali vyľakané výkriky. Ona sebou mykla, no udržala rovnováhu dostatočne na to, aby nerozliala ďatelinové pivá, ktoré práve doniesla. Uprostred izby sa zjavil plameň a na stôl dopadol pergamen s perom fénixa.

„Félix!" okamžite zvolal Sirius a chytil pergamen. „To nie je Dumbledorovo písmo – musí to byť odkaz od vašej matky – tu máte."

Strčil list do ruky jednému z dvojčiat a to začalo čítať:

„Otec ešte žije. Idem k svätému Mungovi. Zostaňte, kde ste. Len čo budem môcť, pošlem Vám správu. Mama."

„Ešte žije.." ozvalo sa po chvíli, no nikto na to nič nepovedal. Všetci to pochopili dostatočne rýchlo. Nikto v miestnosti nemusel hovoriť, čo tá správa znamenala.

Lorrein položila na stôl tácku, no pív na stole sa hodnú chvíľu ešte nikto nedotkol. Potom, ako jej došlo, že nikto z nich tak či tak nepôjde spať vyšla z miestnosti a dotiahla zo Siriusovej izby pár diek, ktoré bez akéhokoľvek pýtania prehodila cez plecia Weasleyovcov a Harryho. Mala to byť ešte dlhá noc.

Nepamätala si kedy zaspala na stoličke so zalomeným krkom na stranu, ale zobudila sa na otvorenie dverí do kuchyne.

„Dostane sa z toho," povedala pani Weasleyová unavene. „Spí. Neskôr ho pôjdeme navštíviť. Teraz pri ňom sedí Bill, ráno si vezme voľno."