Don't Be So Stubborn! // SK // HP FANFICTION

Kapitola 2 - Náročný deň

"Okamžite prestaň klopať!" zahučala z postele ešte so zatvorenými očami. Bohužiaľ ktokoľvek jej na tie dvere klopal, tak mal asi pádny dôvod, pretože toto ho neodradilo. Ona však nemala chuť ísť otvoriť. Vlastne ani vyliezť z postele, takže jednoducho znovu zaspala. No.. a to asi nebol najlepší nápad. Za okamih na nej pristála ľadová voda, takže sa voľky nevoľky musela aspoň posadiť.

"Tebe úplne preskočilo," zaskučala, keď si všimla kto to je, "Remus."

Spomínaný sa na ňu len uškrnul: "Môžeš si za to sama. Za hodinu sa ti začína vyučovanie.. ako to chceš prosím ťa stihnúť, keď si ešte furt v posteli v hentej.. nočnej košieľke?"

"Neznášam ťa," zamumlala a potom vstala. Bez okolkov si zhodila tú spomínanú "nočnú košieľku", pričom Remus to zjavne čakal, takže sa vopred otočil. Nie aby rovno odišiel. Toľko k tomu, že gentlemani ešte nevymreli. Prosím vás. Gentlemani nikdy ani neexistovali.

"Spokojný?" prešla pred neho už v habite a zamračila sa.

"Naprosto. A teraz makaj. Ideme na raňajky." Teraz Lorrein už len dúfať mohla, že takto nebude vyzerať jej každodenné vstávanie. Pretože mať chlapa v izbe každé ráno nie je zrovna príjemná predstava. Aspoň nie keď ide o Remusa. Inak by ten chlap možno nebol taký zlý.

*** 

Do dverí učebne ráznou chôdzou vošli dvaja profesori.

„Utíšte sa, prosím!“ povedala prenikavým hlasom Lorrein a trieda stíchla. Boli to piataci. Aká náhodička. Chrabromil a Slizolin spojení dohromady.

„Ako ste už iste postrehli tento rok budete mať na hodiny obrany proti čiernej mágií dvoch profesorov. Chcem vám objasniť ako presne bude tento systém fungovať. Vaše očakávania boli mylné ak ste mali pocit, že každý z nás bude učiť iný ročník. Nie. Pôjde hlavne o to, predať vám čo najviac našich poznatkov a vedomostí. A pri tom je vždy lepšie, keď máte pohľady z viacerých strán. Aj ja, aj profesor Black veríme, že tieto hodiny vám budú užitočné ako v škole, tak aj vo vašom živote, ktorý budete viesť, keď doštudujete,“ začala svoj monológ.

Spomínaný profesor zatiaľ stál vedľa a pozorne si prezeral triedu, keď mu padol pohľad na jedného konkrétneho žiaka. Na Harryho. Na chlapca, ktorý prežil. Skôr na chlapca, ktorého treba furt zachraňovať.. toľko k tomu.

„Hodiny sa budú deliť podľa dní. Každý pondelok budeme mať s vami hodiny obaja. Budú to hodiny, keď s vami preberieme veci, v ktorých zaostávate alebo s nimi máte iný problém. Taktiež si vždy prejdeme osnovu na daný týždeň a možno pristúpime aj k nejakému praktickému testovaniu. Všetko záleží na tom, čo sa bude diať predchádzajúci týždeň. Utorky a štvrtky s vami budem mávať hodiny ja a profesor Black stredy a piatky. Jedna z hodín každého vyučujúceho bude praktická a jedna teoretická.“ Po dokončení slov sa príjemne usmiala a vyzerala so sebou nadmieru spokojná. Kto by aj nie? Veď práve dokázala predniesť svoj monológ tínedžerom bez toho, aby bola prerušená. To je celkom úspech na prvú hodinu.

„Nejaké otázky?“ ozval sa hlas Blacka a do vzduchu vytrielila takmer okamžite jedna ruka. „Áno, Hermiona?“ Povedzme si na rovinu. Nikoho v tej miestnosti neprekvapilo, že pozná jej meno. A keď sa povie nikoho, tak proste nikoho.

„Tento rok máme VČÚ.. chcela som sa len opýtať, či budeme mať špeciálne hodiny zamerané na témy, ktoré sa majú na skúškach objaviť.“

„Uisťujem vás, slečna Grangerová, že vás pripravíme presne tak, ako by sme mali, ak na hodinách budete dávať dostatočný pozor,“ prehovorila za Siriusa Lorrein a usmiala sa. Ona síce nemala veľmi dôvod vedieť mená, no toto jedno si pamätala. Predsa len nie vždy úplne ignorovala, čo jej Remus hovorí. „Nejaké ďalšie otázky? Ak nie, tak sa presunieme k opakovaniu z minulého roka..“