Don't Be So Stubborn! // SK // HP FANFICTION

Valentínsky špeciál

Obvykle takéto veci nepíšem, ale.. who cares? :D Mala som chuť a čas, takže nech sa páči, tu máte Valentínsky špeciál. Odohráva sa počas štúdia Záškodníkov, čo po chvíli hneď vyvodíte. Čo sa týka 15tej kapitoly, tak na tej sa tiež pracuje. Užívajte! :D

„Lors, prečo vyzeráš už zrána ako po Binnsovej hodine?" uškrnul sa na ňu Sirius a ona prevrátila očami.

„Trikrát hádaj," zavrčala podráždene a zrýchlila krok smerom do Veľkej Siene. Keď sa však dostala do haly zastala a obrátila sa. „Myslím, že vynechám raňajky."

„Ak chceš vyzerať ako mátoha celý deň, nech sa páči," došiel za ňou ležérnym krokom, ale sám zastal, zbledol a obrátil sa na päte. „Dobrý nápad. Ako tak pozerám, je pravý čas na prechádzku k jazeru."

No, nikto ich nemohol viniť, že pri záplave ružových a červených srdiečkových balónov, girlánd, závesov a škriatkov, prezlečených za malých Amorov, ktorí doručovali valentínky, sa chceli Veľkej Sieni vyhnúť veľkým oblúkom. Vyšli z hradu rýchlosťou blesku a spomalili až vtedy, keď sa dostali k ich obľúbenému veľkému stromu pri jazere.

„Dúfam, že von tí škriatkovia chodiť nebudú," zamrmlal Sirius a povzdychol si.

„To mi je úprimne jedno, ja som len presladená zo všetkých tých párov, ktoré sa od seba nevedia odtrhnúť. Ale chápem, že pre vás je to priorita, pán Casanova," drhla do neho kamarátsky ramenom a potom na zemi vyčarovala prútikom dva vankúše, aby si mohli sadnúť.

„Ideš na ten večierok, čo robí Paroháč?" spýtal sa jej zo zvedavosti a ona sa zasmiala.

„Kedy si ma naposledy videl ísť na valentínsky večierok? A čo by som tam šla sama? Priateľa už nemám, ak si náhodou zabudol. James bude otravovať celý večer Lils, Remus je unavený zo splnu, Peter tam aj tak ide iba jesť a ty budeš mať kopu ženskej spoločnosti. Predpokladám, že ich máš už naplánované po hodinách," zasmeje sa na tom trochu trpko a oprie sa o strom. „Okrem toho nechcem stretnúť Willa s tou jeho blondínou."

„Courtney a jeho blondína sa môžu strčiť, vieš, že Paroháč ich tam nepustí. Je to debil, že ťa vymenil za hentú. Poď. Zohnali sme ohnivú whisky z Kančej hlavy, ak nepôjdeš budeš ľutovať."

„Nejdem, Black. Vyhoď si to z hlavy. Nechcem byť piate kolo na voze."

„Tak fajn," povedal a vyšvihol sa na nohy, „stretneme sa o deviatej v núdzovej miestnosti." Potom sa vydal behom sám do hradu a ju tam nechal samú sedieť.

Až po dvoch minútach, keď to spracovala sa z nej dostalo skromné: „Čo?"

***

Veľmi dlho rozmýšľala či sa bude unúvať prísť, ale nakoniec na seba hodila nejaké nohavice a top a vybrala sa na siedme poschodie. Ak by ju plánoval dotiahnuť na tú párty, ktorá bola niekde v opustenej učebni na druhom, tak by sa vážne naštvala. Zastala pred stenou a myslela jednoducho na to, že sa má stretnúť so Siriusom a dvere sa zázračne otvorili.

Núdzová miestnosť vyzerala veľmi podobne ako chrabromilská klubovňa. Čo si navrávame, neviditeľný plášť spraví veľa a preto tam bola už viackrát na návšteve. Boli tam roztrúsené kreslá, gauče, kozub, vankúše, deky, huňaté koberce, šachy a stôl, na ktorom bola kopa jedla a pitia, ktoré musel Sirius zobrať z kuchyne.

„Páči?" uškrnul sa, rozvalený na gauči a ona sa musela zasmiať. Prišla tam, zhodila si topánky a ľahla si na gauč hneď vedľa.

„Prekonal si sa. Kto by čakal, že Sirius Black bude tráviť čas s Lorrein Ayersovou, rozvalený na gauči v rozopnutej košeli a to na Valentína," podpichla ho mierne. Samozrejme, že musela poukázať na tú rozopnutú košeľu. Nebola slepá. Sirius bol kus odjakživa. Kto vymyslel košele bol génius.

Sama sa zvalila a natiahla si na seba deku. Stôl s jedlom bol pri nich, takže si s ľahkosťou dočiahla chlebíček a napratala ho do seba. Celý deň nič nejedla, kvôli tej strašnej Veľkej Sieni.

„Čo ti poviem, som jednoducho dokonalý gentleman a nenechám priateľku v štichu, keď má zlomené srdce." Áno. Skromnosť z mena Black priam syčala.

„Skromnosť nad skromnosť.." podotkla, no potom sa zarazila. „Em, Sirius. Ja ale nemám zlomené srdce. Som skôr neskonale naštvaná. Radšej by si mi mohol pomôcť pripraviť pomstu, než mi tu liečiť zlomené srdce."

„Lors. Poznáme sa roky. Väčšinou sú pre teba všetci jednodňová záležitosť. S ním si bola mesiac. A okrem toho mi Lily hovorila, že si z toho zničená, tak popusti z tvojej slizolinskej povahy," preniesol ležérne, no potom vstal a hodil sa k nej na gauč. „Nájdeš si krajšieho, milšieho, vtipnejšieho a hlavne niekoho, kto si ťa zaslúži. Niekoho ako Paroháč."

Posunula sa mu, aby si mohol pohodlne ľahnúť, ale potom sa striasla: „Preboha, to mám mať priateľa, ktorý bude ultimátny stalker? To si skôr ako príklad mohol dať seba." Musela sa nad tou predstavou rozrehotať.

„Tak fajn. Tak si nájdeš niekoho ako ja. Milého, šarmantného gentlemana-"

„-ktorý ma bude volať Lisse, pretože nebude ani schopný si zapamätať moje meno, ďakujem veľmi pekne." Jej smiech stále neustával, len sa prehĺbil a keď k nemu obrátila pohľad, tak sa v nej ozval nový výbuch smiechu a mala pocit, že jej bránica sa snáď pretrhne.

„Tvoje meno by som nikdy nezabudol." Niečo v jeho tóne hlasu ju prinútilo prestať sa smiať. Pozrela sa na neho a ako tak ležala prezrela si črty jeho tváre. Už z neho dlho nebolo to decko, s ktorým sa začala rozprávať v prvom ročníku. Aj ona sa odvtedy dosť zmenila. V jeho pohľade videla, že si to uvedomoval. Pretočila sa na bok a tým skrátila vzdialenosť medzi nimi.

„Máš pravdu, Sirius," šepla po chvíli s mierne frustrovaným výrazom, „mala som Willa radšej ako ostatných. A chýba mi." Odmlčala sa, pozrela niekam preč, ale potom sa pohľadom zase vrátila k nemu. „Ale to, že si tu teraz pre mňa ma núti na neho nemyslieť."

Schúlila sa bližšie k nemu a usmiala sa. Len vdychovala jeho vôňu a zabudla. Zabudla na Willa a jeho blondínu, zabudla na svoju rodinu, zabudla na valentínskych škriatkov.. vnímala len jeho.

„Sľubujem, že ak ti ešte ktokoľvek ublíži budem tu," šepol jej do vlasov a potom sa od nej kúsok odtiahol. Pohľad mu spočinul na jej perách a ruka mu zablúdila k jej lícu. Naspäť pohľadom zablúdil k jej očiam, akoby si pýtal dovolenie. Nevedel z čoho prišiel tento popud, ale jednoducho tam bol. A možno tam bol už dlho, len si to nechcel priznať. Nechcel zničiť to, čo bolo medzi nimi. Aj napriek tomu sa však potešil, keď sa pousmiala a priblížila sa k nemu bližšie.

„Pán Black, oficiálne vám zverujem povolenie ma pobozkať. Ale ak o tom zajtra bude vedieť celá škola, tak si ma neželajte," povedala Lorrie k nemu hravo. On ihneď využil príležitosť a spojil ich pery v bozku. V bozku, ktorý odštartoval sled krásnych aj smutných udalostí. Udalostí, ktoré sa volali život.