Don't Be So Stubborn! // SK // HP FANFICTION

Kapitola 15 - Had

„Zabudni! Radšej si vezmem Malfoya ako tie dve duté hlavy," zavrčal na ňu Sirius, keď si rozdeľovali piatackú triedu, kde bol spojený Slizolin a Chrabromil. Mohli si to síce rozdeliť po fakultách, ale ani jej sa nechcelo skúšať celý Slizolin. Okrem toho mala pár študentov z Chrabromilu, ktorých by rada vyskúšala.

„Už máš tri štvrtinu Chrabromilu, čo by si viac chcel?" povzdychla si. „To je za to, že si si uchmatol Harryho pre seba." Zatvárila sa trochu kyslo. „Viac o tom nediskutujem. Zober si tých dvoch a tým by sme to mali mať vyriešené."

„Fajn," rezignovane fľochol a následne prešiel do druhej strany miestnosti, vytiahol nejakú zaprášenú knihu a vrátil sa naspäť k nej. „Mám tu pár fotiek, ktoré sú tvoje. Možno by si si ich chcela zobrať, Hagrid ich u seba mal celý čas, len ti ich zabudol dať. Spomenul si na to, až keď mi básnil o jeho novom stáde testralov. Vraj si pamätá ako si ich mala rada."

Otvoril knihu a jej sa naskytol pohľad na celý štos fotiek. Vedela, že boli jej. A bolo ich veľa. Hlavne z pár posledných ročníkov na Rokforte, ale vykúkali na ňu aj také, ktoré boli nafotené až keď doštudovali. Všimla si aj ďalšie fotky – tie zas boli Siriusove. Vedela to, pretože niektoré sa opakovali, ale na väčšine bolo vidieť hlavne ju s ním a potom jeho a Jamesa. A neskôr fotky, ktoré boli nafotené až pri vzniknutí rádu, na tých však ona nebola.

„Môžem si pozrieť tie ostatné?" spýtala sa, no prakticky nečakala na odpoveď a začala si prezerať všetky fotky, na ktorých nebola. Na niektorých nebola zámerne, pretože ich fotila, no na väčšine nebola, pretože kdesi v tramtárií skákala cez stromy, hádzala sa do ľadovej vody a učila sa čarovať so zavretými očami, čo jej nikdy dobre nešlo a stále nechápala ako prešla testy.

Pohľad sa jej zastavil na jednu fotku, pri ktorej sa jej doslova zastavil dych. Ani nevedela či úžasom, znepokojením alebo dokonca hnevom. Pozrela na Siriusa, ktorý tiež pozrel na fotku a len sa mierne pousmial, no nič nepovedal.

„Ona ti spravila kópiu," skonštatovala nakoniec a potom sa zhlboka nadýchla.

„Svedčí ti to tam." Práve to bol ten problém. Okrem toho tá fotka bola pôvodne jej. V liste ju poslala Lily, aby zabudla na to, čo sa stalo. Mať totiž fotku seba, kde si skúšate šaty na svadbu, ktorú ste nakoniec zrušili, totiž nie je ideálne. Hlavne, keď sa na tú svadbu pokúšate od toho bodu života nemyslieť. Lily pravdepodobne dala Siriusovi kópiu. Tak strašne ich chcela dať späť dokopy, že to bolo až neskutočné.

Premlčala nakoniec jeho komentár, založila fotku naspať a vrátila mu knihu.

„Dokončíme to?"

„Vlastne.. sme už skončili, Lors. To bola posledná trieda." Znepokojenie v jeho hlase bolo viditeľné. Ale veď je úplne normálne zabudnúť na to, že ste práve dokončili vašu prácu, nie?

„Hm, tak fajn teda. Myslím, že idem," zdvihla sa, no potom sa zastavila a obrátila sa na neho, „jedine, žeby si ešte niečo chcel prediskutovať."

Ani si nevšimla ako a Sirius vstal zo stoličky a došiel až k nej. Na chvíľu ju premohol závrat, no potom sa spamätala a len mlčky pozerala. Nepohla sa ani o krok, aj keď mala chuť ustúpiť a odkráčať.

„To bude všetko," šepol k nej a uškrnul sa a krokom pokračoval preč z kabinetu. Bola si istá, že to bol jeho spôsob ako si niečo dokázať. A vlastne nebolo ani správne povedať „niečo", keďže vedela presne o čo šlo. Ten závrat jej to veľmi ľahko pripomenul.

***

„Nemám sa s tebou o čom rozprávať."

Prešlo pár dní, možno dokonca týždňov, čo sa nerozprávala so Severusom. A ten sa jej najprv vôbec nedožadoval. Jej existencia mu na chvíľu bola úplne ľahostajná. Lenže ona mala svoje spôsoby ako riešiť takéto situácie. Nespočívalo to v tom ignorovať ho. Len sa jednoducho tvárila, že jej je absolútne ľahostajné všetko, čo kedy povedal. Aj keď spolu museli hovoriť kvôli nevyhnutným veciam, nikdy do toho nezatiahla nič iné a akonáhle chcel diskutovať o niečom inom, tak odišla. Bez záujmu.