Don't Be So Stubborn! // SK // HP FANFICTION

Kapitola 8 - Dúhové poníky

Severusove návštevy v jej izbe sa počas nasledujúcich týždňov zvýšili. Väčšinou hlavne preto, že potrebovala ďalšiu dávku elixíru, keďže od toho rozhovoru s Blackom sa jej vracali spomienky v podobe nočných morí. Nebolo to zrovna príjemné, ale keďže nemohla užívať elixír každú noc, tak niektoré jednoducho musela pretrpieť. Ten elixír bol totiž návykový ak sa bral veľa nocí po sebe.

Okrem toho sa nejak neočakávane Sev stal aj jej bútľavou vŕbou. Možno nie úplne v pravom slova zmysle, vzhľadom na to, že ona o svojich problémoch nehovorila a už vôbec nemala chuť sa vracať späť k minulosti. Ale zamestnal jej hlavu inými vecami, takže cítila akú takú úľavu.

S Remusom sa vrátili k starému. Aj keď to na chvíľu bolo celkom kostrbaté. On jej vyčítal to, že nedala Siriusovi šancu a ona jemu, že mu povedal veci, ktoré nemal vedieť nikto okrem nich.

Jediný človek, čo s tým všetkým mal problém bol Black.

***

„To, že si idiot je tvoj problém," zasyčala na neho po jednej z ich spoločných hodín.

„Ako som mal vedieť, že sa bojí omračovacích kúziel?"

„Um.. možno.. počúvať ho?" Niekedy jednoducho žasla nad jeho schopnosťami vnímať ľudí.

„Ako keby sa to dalo, keď bol na druhej strane učebne.." zašomral potichu a neveriacky na ňu pozeral.

Chvíľu len mlčky stáli a zrazu do miestnosti vošiel nejaký prefekt. Jeho meno nevedela, ale postrehla, že je z Bifľomoru.

„Profesor Dumbledore vás volá do svojej pracovne a odkazuje, že mu máte priniesť nejaké karamelové guľôčky." Chudák. Sám zjavne nechápal prečo hovorí o karamelových guľôčkach. Potom sa vyparil rýchlosťou blesku bez toho, aby stihli niečo povedať.

„Ja ho prerazím," ozvala sa ľadovo a pomalým krokom sa vydala smerom do jeho pracovne s Blackom v pätách.

Keď tam dorazili, Dumbledore sedel vo svojom kresle a pozeral do nejakých kníh.

„Á! Slečna Ayersová a pán Black. Už bolo načase," zdvihol pohľad a s leskom v očiach sa na nich usmial. Už vtedy pochopila, že hocičo čo ten chlap povie, sa jej nebude páčiť.

„Ako iste viete, minulý rok sa na tejto škole konal turnaj, na ktorom sa zúčastnili všetky školy. Pri tej príležitosti sme mali vianočný ples a väčšine študentov sa tento nápad pozdával. Preto tento rok usporiadame celú sériu plesov!" No, ona vedela, že sa jej to nebude páčiť.

„Začneme už teraz. Blíži sa Halloween a s ním prvý ples. A keďže si dobre spomínam, že vy, pán Black a vy, slečna Ayersová, ste mali na starosti vo vašom siedmom ročníku halloweensku výzdobu, tak ho plánujem zveriť vám. Okrem toho sa aj tak už dosť často stretávate kvôli vašim hodinám, tak nebude ťažké dohodnúť všetky detaily." Rozprával to, akoby hovoril o dúhových poníkoch. Jeden ples. Dobre.. ale viac plesov? Vážne? To kedy chce stihnúť? „Vašou úlohou bude celá organizácia. Ostatní učitelia vám samozrejme budú k dispozícií, keby ste potrebovali niečo zaobstarať. Okrem toho si môžete vybrať študentov, ktorí vám budú pomáhať s výzdobou." Aspoň niečo.

„Dobre," začula len povedať Blacka a takmer jej zabehlo. Myslela si, že to ona bude tá čo to schváli. Ale dobre.. veď prečo nie. Akoby Blacka už nemala dosť.

„A to by bolo všetko.. vlastne nie ešte celkom! Aby som nezabudol - cieľom plesov je hlavne zjednotiť fakulty, preto o partneroch sa bude rozhodovať losovaním a každý bude musieť mať na sebe aspoň provizórnu masku," povedal a potom si nadvihol polmesiačikové okuliare, „myslel som, žeby to mohlo dodať trochu šmrncu."

Slovo šmrnc a Dumbledorov hlas jej vôbec nešli dohromady. Ešte stále sa snažila vstrebať všetko čo povedal.

„A účasť bude povinná. Ako pre žiakov, tak aj pre učiteľov." Teraz jej srdce vynechalo úder. Na moment mala dokonca pocit, že tam vážne omdlie. Dá jej na krk ples, ktorý musí robiť s Blackom a potom ju ešte chce prinútiť tancovať na plese. Dobre. Nádych, výdych. Na Blacka radšej ani nepozrela.

„Tak ja idem." Snažila sa sama sebe zachovať aspoň trochu dôstojnosti. „Veď aj tak je to už všetko, nie? Pochybujem, že nám ešte potrebujete povedať niečo viac. Tak či tak to bude celé na nás.." Pokúšala sa hovoriť pokojne a nie priveľmi drzo, ale nevyšlo jej to ani za mak. Portréty sa na ňu škaredo pozreli a ona musela pretočiť očami. Potom jednoducho vyšla z miestnosti a snažila sa odtiaľ dostať čo najrýchlejšie preč.

***

„Remus.. zachráň ma!" zakňučala spoza jeho dverí, keď sa jej dlho neozýval po zaklopaní. Po chvíli sa dvere otvorili. No.. už celkom chápala prečo jej neotvoril skôr. Vyzeral akoby už dávno spal. Aj keď nechápala prečo, keďže bolo sotva päť hodín preč.

„Nehuč," šepol k nej so zažmúrenými očami. Ani nečakala na pozvanie a len prekĺzla dovnútra. Mala pocit, že od začiatku roka tam ešte nebola, čo bolo divné, vzhľadom na to, že on u nej už bol toľkokrát, že to nevedela spočítať.

Vošla do spálne (teda.. na upresnenie - všetky profesorské izby boli takmer rovnaké.. kúpeľna, chodba a veľká spálňa) a zostala zarazene stáť.

„Za týždeň je spln?" spýtala sa, pri pohľade na Severusa, ktorý sedel v kresle pri kotlíku, z ktorého išla modrá para. Za ňou prešiel Remus a len si unavene ľahol na posteľ. Už chápala to, že bol taký unavený. Bolo to preto, že práve užil prvú dávku elixíru. Pokiaľ vedela, tak protivlkodlačí elixír mal na dosť ľudí aj vedľajšie účinky.

„Keď chceš, tak choď. Ja tu s ním zostanem," kývla na Seva a pousmiala sa. Už aj zabudla, že sa chcela posťažovať na celého Dumbledora, aj s tým jeho prekliatym plesom.

„Fajn. Lupin - nezabudni si dávať elixír potom každý deň," povedal ľadovo. To by nebol on, keby sa k nemu nesprával takto.

Keď sa zabuchli dvere, tak presunula pohľad na Remusa. Vyzeral, že spal, ale vedela, že to tak nebolo. Prvé užitie elixíru pre neho bolo vždy najhoršie. Tie ostatné zvládal lepšie.

„Mohla by si pustiť platňu?" spýtal sa jej potichu a ona mu rada vyhovela. Vedela presne, ktorú mala pustiť. Kedysi dávno Remus pustil túto platňu Siriusovi a ten bol vtedy celý nadšený. Trochu sa zháčila, že o ňom rozmýšľala ako o Siriusovi, ale.. to bolo ešte v čase, keď boli stále spolu.

Izbou sa potichu rozľahla pesnička od Queen „Killer Queen" a ona sa započúvala. Tak dlho nepočula žiadnu muklovskú hudbu až jej to prišlo smiešne. Postupne začala spievať spolu so spevákom.

Caviar and cigarettes,

Well versed in etiquette

Extraordinarily nice

Spievala potichu, aby nechala ako tak Remusa relaxovať a sama si sadla do kresla, kde predtým sedel Severus. Chcela s ním ostať až kým sa nedá dokopy alebo prípadne nezaspí. On by to pre ňu spravil, aj keby bol celý deň na nohách, takže to bolo najmenej.