Don't Be So Stubborn! // SK // HP FANFICTION

Kapitola 11 - Slizolinské známosti

Severus sedel v svojich komnatách na posteli a čakal na zaklopanie. Tá ženská ho fakt raz privedie do šialenstva. Už na ňu čakal polhodinu. Plusom tohto všetkého humbuku bolo len to, že Black sa teraz musel postarať o celý halloweensky ples sám.

Sám pre seba sa uškrnul a potom sa zamračil. Ak bude meškať ešte dlhšie ako desať minút, tak ju naporcuje a hodí Lupinovi za splnu rovno pred ňufák. Ale musel uznať, že by jej bolo škoda.

„Ako to myslíte, že ste zohnali ďalšieho človeka na obranu proti čiernej mágií?" zaprskal na Dumbledora. To miesto chcel dlhšie ako hocičo iné. Neschvaľoval, keď riaditeľ prijímal takých imbecilov ako bol Lockharth.

„Ver mi, aj ty sám s ňou budeš spokojný Severus." Mal pocit, že zle počul.

„S ňou?"

„Ó, áno. Slečna Ayersová iste vyhovuje tvojim požiadavkám." Severus už, už chcel namietať, no potom mu došlo, kto sa skrýva za tým menom. Mlčal. Nechápal to. Ešte tu nemala byť. Ešte tri roky..

„Ako to, že predčasne skončila?"

„Organizácia ju označila za spôsobilú ukončiť výcvik. Momentálne by mala byť už oficiálne v spisoch uvedená ako jedna z troch najlepších čarodejníkov Veľkej Británie. A netvár sa tak prekvapene. Už vo vašich školských časoch si musel vedieť, aký potenciál sa v nej skrýva."

***

„Takže sa pridáš k Temnému Pánovi? Len kvôli rádu?" Nechcel jej veriť ani slovo. Nevedel si ju predstaviť vážnu. Aj keď bola pravda, že keby mal niekomu udeliť cenu za „pravú Slizolinčanku", tak by šla jej. Nikdy úplne nepochopil, čo sa jej dialo v hlave.

„Nie. Kto chce to nevkusné tetovanie na ruke?" uškrnula sa, no potom zvážnela. Pre ňu to nebola hra. Chcela to tak a vedela, že si prejde vecami, o ktorých by sa niekomu v živote nesnívalo. „Severus, existuje papier o tom, že som lepšia ako drvivá väčšina jeho poskokov. On ma nechce ako jednu z radových pešiakov. Chce ma ako zbraň.. a na tom bude spočívať plán."

Vytrhol sa zo spomienok na klopanie.

„Konečne," zamrmlal si pre seba a potom došiel k masívnym dverám a otvoril ich. „Koho si vraždi-"

Zasekol sa uprostred vety. Úplne očividne na ňu čumel ako nejaký puberťák, ktorý práve oslávil osemnásť a prvýkrát prišiel do clubu, kde po ňom začala pokukovať pekná ženská. A bol si toho vedomý.

„Odsekni sa a radšej mi povedz, čo si myslíš," zavrčala na neho a nervózne si upravila šaty na spodku. Mala na sebe smaragdovo-zelené šaty, ktoré končili niekde pri kolenách. Jeden rukáv bol dlhý až k dlani a postupne sa rozširoval. Druhý bol len do polky ramena a bola tam akási kvetinová čipka.

Na tvári zas mala čiernu masku, ktorá pripomínala netopiera a vlasy mala vyčesané hore a upravené do jej pôvodnej farby – hnedej.

„Ehm," vydal zo seba, „originálne." Snažil sa to zachrániť aspoň sarkastickým podtónom, ale len Merlin vie, či mu to vyšlo.

„Pochybujem, že niekto z nich pôjde priamo do tejto farby.. a nikomu z nich sa aj tak nehodí. Ideme?" spýtala sa s pozdvihnutým obočím, no ani sa nepýtala na názor a jednoducho kráčala smerom k riaditeľni – tam bol najbližší kozub napojený na hop-šup práškovú sieť.

***

Malfoy Manor sa jej zdal ešte väčší ako obvykle. Možno to bolo tým, že tam bolo už teraz minimálne sto ľudí a to sa ešte len pomaly začínalo. Kam pozrela, tam smrťožrút. Keby nevedela, že tam sú aj vplyvní ľudia z ministerstva a ešte nejaké indivíduá, tak by sa nedivila, ak by sa dostavil aj Temný Pán osobne. Rada by ešte prehĺbila svoju myšlienku, no udrel jej do očí nablýskaný upír s peroxidovými vlasmi – už pri prvom pohľade uhádla, že je to hostiteľ tejto maškarády.