„Nemyslím, že si k nej bol úplne spravodlivý, Sirius,“ zahučal na neho cez poschodie. Našťastie tam nikto nebol. A vlastne aj keby bol – čo kto mohol hovoriť učiteľom?
„Hovorí ten, ktorý jej pred pár hodinami vyčítal, že ona nebola spravodlivá ku mne,“ pobavene sa uškrnul a otočil na Remusa.
„Nebola,“ priznal, „no takisto si nebol ani ty, Tichošľap.“ Pokynul mu hlavou nech ho nasleduje. Na tento rozhovor potrebovali trochu viac súkromia, tak sa pomaly začali škriabať až na astronomickú vežu.
„Máš nejaký dôvod prečo ma trepeš až sem hore?“ zavrčal na neho a pomaly oddychoval. Jeho kondička furt bola mimo, aj keď sa z Azkabanu dostal už dávno. Remus tiež nevyzeral ako po prechádzke ružovou záhradou, no rozhodne na tom bol lepšie.
„A prečo si mi nepovedal to čo si chcel už predtým, keď som ti hovoril čo sa stalo po tom čo si odišiel?“ dodal ešte ďalšiu otázku. Vlkolak zatiaľ prešiel pomalým krokom až k zábradliu.
„Pretože až teraz mi došlo, že o tom nevieš,“ zamumlal s ustaraným povzdychom a oprel sa o zábradlie. Na chvíľu si pripadal tak ako pred rokmi, keď bol študent a tu sa vyspovedával zo svojich problémov. Či už niekto počúval alebo nie.
„O čom?“ zamračil sa. Toto ho zaujímalo. A desilo. Určite bolo mnoho vecí, ktoré sa mohli za tie roky stať a hlavne keď šlo o Lorrein.
„Po smrti Lily a Jamesa sa Lorrein vrátila do Anglicka,“ šepol zrazu Remus dutým hlasom. „Vrátila sa, lebo nikdy neverila, žeby si vztiahol ruku na svojho najlepšieho priateľa a k tomu vydal Lily s Jamesom Voldemortovi. A Harryho samozrejme.“ Pokračovalo sa mu už od pohľadu ťažko. Nebola to téma, ktorá by sa ľahko rozoberala a už vôbec nebolo ľahké rozoberať to, čo všetko to spôsobilo.
„Lenže oni ťa zavreli do Azkabanu bez súdu. Bez toho, aby si mal právo na to všetko vysvetliť a to by ona nedopustila. Aj keď mi neraz opakovala, že to robí len z úcty k Petrovi,“ uškrnul sa nad tým. Nebola to síce situácia na úškrny, no odľahčiť to musel. Sirius len pomaly prešiel za neho a sadol si na kamenný schod.
„Takže sa pokúsila presvedčiť Bartyho, aby si to rozmyslel. Ten ju odmietol v prvom okamihu a tak jej nezostávalo veľa možností. Sám som jej pomôcť nemohol. Kto by počúval mňa?“ Poslednú vetu len trpko dodal. „Pokúšala sa presvedčiť členov Wizengamotu, aby sa niekto prihovoril v jej prospech. No polka ju nepočúvala a ďalšia si žiadala priveľkú cenu. Preto sa rozhodla pre najlepšie.. a zároveň najhoršie riešenie v tej situácií.“
Možno vedel, možno nevedel čo príde. No rozhodne to nechcel počuť. Už takto to bolo zlé dosť na to, aby chápal, že ho nikdy neprestala tak úplne ignorovať ako si vždy myslel.
„Vybrala sa za tvojou matkou.“ To bolo horšie než Sirius predpokladal.
„Chceš mi nahovoriť, že išla za mojou matkou a žije?“ uškrnul sa, ale jeho úškrn povädol pri Remusovom pohľade.
„Žije. Ale dostávala sa z toho dlho. Pokiaľ si pamätám, tak to bol presne rok, čo nemohla byť bez dozoru. A to myslím smrteľne vážne. A napriek tomu, že ju tvoja matka takmer zabila, tak sa opäť začala snažiť. Keby som ju nezastavil, tak pochybujem, že je tu.“
Zavládlo hrobové ticho. Nevedel nič z toho. Mal pocit, že po tom všetkom na neho zanevrela. A aj sa ak správala – to musel uznať. Ale pochyboval, že niekto iný by sa v tej situácií zachoval tak ako ona. Jediná bola natoľko šialená. A zjavne bola jediná, čo mu bola schopná veriť.
***
Posledná hodina jej skončila. Síce mala ešte hliadku, ale to jej žily netrhalo. Mala ju tuším so Sinistrovou.. alebo Vectorovou. Svojim spôsobom úplne odlišné a predsa také podobné.
Skúšala si spomenúť, ktorá z nich bude s ňou, takže si vôbec nevšimla, že oproti nej kráčal Sirius. Všimla si ho až tesne predtým, než do neho takmer narazila. Vyhla sa mu, no on nevyzeral, žeby ju veľmi vnímal.
„Spíš v chode?“ uškrnula sa, na chvíľu zabudnúc na ich hádku a na jej pokusy vyhýbať sa mu. Lepšie ako teraz zdrhnúť.
„Nie,“ zamumlal trochu neprítomne a namiesto toho, aby pokračoval jej zatarasil cestu a oprel sa rukou o stenu. „Ale myslím, že mi dlhuješ vysvetlenie.“
Pozdvihla obočie. Nemala chuť sa s ním baviť o tom, čo si povedali. Obidvaja to v tú chvíľu mysleli vážne, aj keď to potom ľutovali, takže vziať späť svoje slová sa nehodlala.
„Prečo si sakra, takmer zahodila svoj život?“ hovoril s rozvahou v hlase a na jeho tvári sa zračil neidentifikovateľný pohľad. Akoby ho to trápilo, tešilo a hnevalo zároveň.
„O čom to kecáš?“ To neznelo ako udalosť posledných dní. Ibaže by vedel o tom.. ale to bolo nemožné. Bolo málo ľudí, čo to vedelo a ešte menej čo by mu to povedalo.
„Bola si za mojou matkou! Prečo, pre Merlina? Nevidel som, žeby ťa mala zrovna v láske.“
Črty na jej tvári stvrdli. Nechcela, aby to vedel.
„Remus ti to nemal hovoriť..“ šepla a potom sa jej na chvíľu rozšírili oči. Strach. Na malú sekundu tam bol, no ona ho potom veľmi rafinovane zakryla maskou nedostupnosti.
„Lorrein..“ zavrčal a priblížil sa k nej, takže bol veľmi jasne už v jej osobnom priestore. Ona, ale neuhla. Vlastne sa chvíľu ani nepohla, len strnulo stála.
„Čo ti mám povedať, Sirius?“ vypadlo z nej naštvane, no hovorila potichu. „Že po tom všetkom som chcela, aby s tebou narábali spravodlivo? Že aj cez to som chcela, aby si ťa svet vypočul?“ Ťažko prehltla.
„Že som chcela, aby si mi potvrdil, že tých šesť rokov som nemala rada muža, ktorý potom zabil svojich priateľov? Áno. Kvôli tomu som bola ochotná ísť za tvojou matkou a áno – bola som ochotná jej ponúknuť vlastný život.“
Ešte chvíľu na neho pozerala, potom odstúpila a nechala ho tam na chodbe, nech sa s tým vysporiada ako chce.
***
„Manželská hádka?“
„Ty si taký idiot, Severus.“
Pustila ho dovnútra do svojich izieb, ak sa to tak dalo vôbec nazvať a začala hľadať nejaké papiere. Súhlasil, že zoberie za ňu tú hliadku s Vectorovou (či Sinistrovou?) lebo ona bola ohučaná a od toho rozhovoru jej nebolo dobre. Vlastne by to skôr hodila na to druhé.
„Nejak sa ti začali páčiť hádky s Blackom znovu..“ dodal ešte a ona sa neovládla, tak po ňom hodila jeden zošiť.
„Čomu na slovách ‘je mi zle, chcem si oddýchnuť’ si nerozumel? Nepotrebujem s tebou rozoberať to, čo sa stalo medzi mnou a Blackom.“
On nebol ten typ človeka, čo by pokračoval vo vopred prehratom boji. Radšej jej položil na stôl elixír, čo po celý čas držal v ruke. To len ona si to nevšimla.
„Bezsenný spánok.“
„Nepotrebujem ho, Sev.“ Uškrnul ju a premeral si ju pohľadom.
„Vyzeráš akoby ťa požula krava,“ skonštatoval a prevrátil očami. „No, mne to môže byť jedno. Keď sa uprostred noci zobudíš na nočné mory, tak si ho daj.“ Zobral jej z ruky papiere, ktoré potreboval kvôli hliadke a pomaly vychádzal z izby.
„Dík. Ale aj tak si idiot,“ povedala smerom k nemu ešte. Počula, že sa zasmial a potom vyšiel z izby.
Okrem toho, že to bol idiot to bol jej priateľ. Až na to, že ich priateľstvo začalo celkom divným spôsobom a celkom divne sa aj vyvíjalo. Vzhľadom na to, že jej najlepší priatelia ho celkom radi ponižovali pred zrakmi celej školy.
Pochybovala, žeby niekedy za seba položili svoje životy alebo dali ruku do ohňa alebo ako sa to inak hovorí, ale priatelia boli. Neboli takí ako ona s Remusom. Proste boli úplne nový druh. Nový pojem.
Ona so všetkými vytvárala nejaký pojem. Väčšinou jej meno bolo na prvom mieste. Lorrein a Remus. Lorrein a Severus. Lorrein a James. Lorrein a Lily.
A potom tu boli oni.
Black a Ayersová.
Nezabudnuteľný pojem, ktorý ešte všetkým narobí problémy.
YOU ARE READING
Don't Be So Stubborn! // SK // HP FANFICTION
FanfictionPOZASTAVENÉ - PÍŠE SA PRVÝ DIEL = Don't Be So Serious! Boj s Temným Pánom sa ešte len začal a čarodejnícky svet je už teraz otrasený nedôverou. Na Rokforte panuje napätá atmosféra po minuloročnej smrti Cedrica Diggoryho, ale na začiatku roka od toht...
