Don't Be So Stubborn! // SK // HP FANFICTION

Kapitola 14 - Čierna je in

Oh, god. Ako ja neznášam túto kapitolu. Vysvetlenie: dopísaná mala byť (a bola) už sakra dávno. Prvá časť bola hotová dlho, lenže druhá sa raz zmazala, tak som ju celú prepisovala a vyšla kratšia ako to, čo som mala predtým, takže som chcela ešte spatlať nejaký koniec, ale popri škole a chorobe a celkovo životu sa to natiahlo na neuveriteľných dva a pol mesiaca.

No snáď poteší tak či tak, aj keď sa vyskytli zmeny a popravde si vážne nie som istá tým, čo som vlastne napísala, keďže viem, že originálne znenie bolo o dosť lepšie :D Nuž čo. Enjoy.

S prehľadom si otvorila dvere do Severusových komnát s pomocou pár kúziel. Čo jej tam po nejakom jeho súkromí, včera ho dostal kopu kvôli tomu ako povýšenecky sa správal. Akoby bolo nad jeho úroveň pre ňu robiť takú podradnú prácu ako ju napríklad ošetrovať.

„Budíček!" vykríkla nadšene, no guča zahrabaná v perine sa ani nepohla. Neverila, že ten Severus práve pred ňou leží zahrabaný v perine, keď ona už je dávno hore. Ale ktovie, čo robil potom ako odišla. Nekompromisne z neho odhrnula perinu, no on sa stále ani nepohol. Už-už ním šla zatriasť, no pozastavila sa a kúsok sa oddialila.

Musela uznať, že ten chlap mal niečo do seba. Nebol nejak extra vypracovaný alebo niečo, to by snáď žiadny normálny človek neočakával od tohto starého netopiera, ale chápala, čo na ňom videli ženské. A že ich náhodou bolo celkom veľa. Ak ste si mysleli, že je to svätec alebo niečo podobné, tak ste sa šeredne mýlili. Bol to chlap. Taký ako každý iný. Síce jeho city zostali pochované s jednou červenovláskou, ale to ešte neznamenalo, že od seba bude odháňať ženské. Narozdiel od chlpáča, ktorý sa im vyhýbal ako sa dalo.

Ó áno. Podstatný fakt v tom, že ju momentálne trochu vyviedol z miery bolo to, že na sebe nemal ten jeho klasický čierny plášť, ale len trenky. Čierne. Pre zmenu. Pri pohľade na neho mala chuť mu spraviť niečo zákerné. Kvôli tomu včerajšku. Normálne by mu asi zachovala akú takú česť a nepriznala by sa, že ho videla takto.. ale z princípu teraz nemohla. Chúďatko Severusove ego sa cez to bude prenášať riadnu chvíľu.

Vytiahla prútik a podišla kúsok bližšie. Na chvíľu sa pozastavila, ale potom sa riadila podľa jej pôvodného plánu a ľahla si k nemu na posteľ. Bola na boku, otočená smerom k nemu a uškŕňala sa. Posteľ bola dosť veľká, takže to nebolo nijak nekomfortné, ani zas nebola tak blízko.

„Aguamenti," šepla s namiereným prútikom smerom na jeho hruď, no schytala to z veľkej časti aj jeho tvár. Keď kúzlo skončilo, tak Severus pomaly otvoril oči.

„Ayersová." Nevraživý tón bol značne viditeľný. „Čo robíš v mojej posteli..?" hovoril rozospato a oči mal mierne privreté, no hlavu mal otočenú smerom k nej.

„Nie je to jasné?" nadvihla obočie. Vyzeral dosť mimo. Začala dokonca predpokladať, že teraz mal opicu a trešťala mu hlava.

„Nech je to, čo chce.. prestaň," zavrčal na ňu a naspäť zatvoril oči.

Pobavene sa zdvihla na ruke a naklonila sa kúsok k nemu: „Vzhľadom na fakt, že si sa správal ako naprostý idiot, tak som na teba ešte milá. Alebo mám prestať byť milá?" Iskričky v jej očiach boli viac ako viditeľné, ovšem – len s otvorenými očami.

„Šialená ženská." Otvoril naspäť oči, pozrel na ňu so zjavným vražedným úmyslom a potom sa pomaly posadil. Skrivený výraz jeho tváre jej napovedal, že jej predpoklad bol správny. Povzdychla si a tiež sa posadila.

„Chceš podať elixír..?" spýtala sa, no on po nej len fľochol pohľadom, sám sa nejak postavil a terigal sa smerom k skrinke, kde skladoval elixíry, ktoré potreboval poruke. „Budem to brať ako nie."