Sakura In You/ BTS [YoongixGirl] ✅

2.

„Slečna Kobayashi, budete taká dobrá a rozdáte opravené práce?"

Yumi vytrhol z predstáv hlas jej profesora, ktorý upínal opravené seminárne práce k jej tvári. Ani nevedela, čo sa doteraz na seminári dialo, jej myseľ bola niekde v oblakoch.

Tak ako vždy, sedela v prvej lavici a zasnene pozerala von z okna jej triedy, premýšľajúc nad bohviečím.

Napravila si okuliare na nose a vzala hŕbu papierov do rúk. Práce boli zoradené od najlepších po najhoršie a Yumina práca bola, ako vždy, úplne navrchu. Pod jej menom svietilo veľké červené Áčko.

S celkom ľahostajným pohľadom odložila svoju prácu na bok a dala sa do rozdávania zvyšných prác. Pomaly sa predierala lavicami triedy a pokladala opravené slohy pred tváre spolužiakov.

Celý ten čas sa snažila nepozerať na osobu, ktorej prítomnosť sa silno snažila vytesniť z mysle.

V ruke je zostala už len posledná práca, na ktorej žiarilo FX- nedostatočné. Chvíľu hľadela na známku, ktorú ešte nikdy predtým sama nedostala a potom na človeka, ktorému patrila.

„Potrebuješ niečo?" nechápavo si ju skúmal, ako stojí ako stĺp pred neho lavicou.

Na stole mal neporiadok. Po doske sa povaľovali obaly od dopitých plechoviek sódy, cigarety a pokrčené papiere.

So smrťou v očiach sa na neho pozrela a položila mu prácu na stôl. Ani sama nevedela prečo, no zostala na neho opäť chvíľu hľadieť s mierne pootvorenými ústami.

„Si v... poriadku?" študoval jej očividne zdesený pohľad.

„D- dostal si FX."

„A?"

Spanikárila. Okamžite sa zvrtla na opätku a odišla späť do svojej lavice.

Nebola v tom dobrá. Komunikácia bola jej slabá stránka a ona si to až veľmi dobre uvedomovala. Neznášala svoju povahu, ktorá je bránila v nadväzovaní normálnych kontaktov. Vždy spanikárila a utiekla.

Rýchlo si sadla späť do lavice a s obrovským pocitom zahanbenia si skryla hlavu so dlane. Prečo to vždy takto dopadne?

Nemala veľa kamarátov. Nebola samotár, no robenie kamarátstiev jej skrátka nikdy nešlo. V skutočnosti bol pre ňu zázrak, že si v Midori našla najlepšiu priateľku. Obe boli úplne odlišné a nikto by nepovedal, že by mohli mať niečo spoločné. No ony všetkým potvrdili opak.

Midori na ňu vždy dávala pozor a snažila sa ju držať nohami pevne na zemi, no Yumi sa málo kedy nechala zviazať okovami reality. Večne mala na nose rúžové okuliare, cez ktoré videla svet v tých najkrajších farbách. Chodila s hlavou v oblakoch a len málokedy prišla opäť na zem. Ľudia ju nechápali, a tak bol svet jej fantázie omnoho bezpečnejším miestom.

Keď sa však niekedy zobudila a prišla späť do reálneho sveta, bola to Midori, kto ju chránil, aby sa nespálila.

Bohužiaľ, na dnešnom seminári bola Yumi sama a nebolo nikoho, kto by ju v jej pláne zastavil.