28.

279 32 62
                                    

„Milé od teba, že si prišla," priniesol jej čaj a posadil sa vedľa nej na malý gauč.

Ich obývačka bola vážne veľká ako detská dlaň, ale pre Yumi sa tam miesto našlo vždy. Aj keby mali ostatní sedieť jeden na druhom. Mali ju radi a ona im za to bola veľmi vďačná. Koniec koncov, milovali jej polievky, takže si ju snažili vždy hýčkať. Dnes však Yumi prišla neohlásene a jediný kto bol doma, bol Taehyung.

„Ďakujem Tae, nemusel si si robiť starosť."

„To nestojí za reč," mávol rukou a pozoroval, ako sa perami dotkla okraja šálky.

„Chcela som ho trochu prekvapiť. Doniesla som vám nejaké sladkosti. Viem, že toho máte teraz veľa a ešte ako vám zobrali tie telefóny... musí to byť náročné."

„Aké telefóny?" zamračil sa.

„Yoongi vravel, že vám vzali telefóny, aby ste sa nestýkali s inými ľuďmi. Že sú to nejaké nové pravidlá."

Nechápavo vytiahol jeho mobil z vrecka a ukázal naň.

„Ou," zháčila sa. „Tak to som potom asi iba zle pochopila," sklonila zrak. „Asi len nedorozumenie."

Bohužiaľ, chápala to až príliš dobre. Zase jej klamal. Zase.

„Asi by som mala ísť Tae. Nie je dobrý nápad, že som tu neohlásene."

„Nezmysel-."

V tom zaznel štrngot kľúčov v zámku a povedomé hlasy z chodby.

„No vidíš, už je tu," usmial sa, „ani si dlho nečakala."

„Kto je to?" započula ženský hlas.

Obaja strnulo pozerali jeden na druhého a počúvali ženský smiech prichádzajúci z malej chodby.

Jej oči sa stretli s tými Yoongiho v momente, ako s cudzím dievčaťom vošiel cez prah obývačky. Obaja zamreli a neveriacky na seba civeli. Smrť v jeho očiach bola tak očividná.

„Yumi?!"

„Nehovor na mňa!" sotila do neho a dala sa na okamžitý odchod.

„Doriti!" rozbehol sa za ňou. „Yumi stoj! Nie je to tak, ako to vyzerá. Naozaj, Yumi!"

„Nepribližuj sa ku mne," vrieskala a uhýbala sa.

„Yumi, fakt sa nič nestalo. Nič s ňou nemám."

„Áno jasné, to som videla," odhodila jeho ruku, ktorou sa ju snažil zastaviť a vybehla na schodisko. Utekal za ňou. Nemohol ju nechať odísť.

„Vážne to nič nie je. Prosím, Yumi, stoj."

„Nechytaj sa ma!"

Rýchlou schôdzou brala schody po dvoch a vybehla von na ulicu.

„Vysvetlím ti to," zachytil ju a konečne prinútil zastať.

„Tak do toho. Vysvetľuj!"

„Ja... ja som len... Ona nie je. Teda ona je len.."

„Yoongi...," požmolila si oči, „nemusíš sa namáhať. Daj mi pokoj."

„Kam teraz akože ideš?"

„Kam asi."

„Yumi, prosím, nerob to."

„Nerob čo?"

„Ty vieš čo. Nemôžeme sa rozísť."

„Nie? A prečo? Očividne už máš náhradu!"

„Yumi prosím. Potrebujem ťa. Potrebujem ťa tak veľmi."

„Ty len potrebuješ niekoho, kto ti navarí a ku komu sa môžeš pritúliť, keď ti je smutno! Lenže variť zvládne aj Seokjin a to dievča vyzeralo, že ti dovolí omnoho viac ako len priateľské objatie! Nepotrebuješ ma do čerta, tak mi už konečne uhni z cesty!!"

„Zlatko prosím."

„Zlatko?!! Už som zrazu zlatko? A kde je tá tvoja kamarátka, čo? Bože ja som tak hlúpa! Ty si taký idiot! Nenávidím ťa!"

„Prosím tak nehovor. Yumi, vráť sa."

„Potrebujem byť sama, Yoongi. Choď domov."

„Yumi..."










***
Baby?👀🍒
Aká je šanca, že to Yoongi prežije v zdraví?😄 Prosím, nezabíjajte ho. Áno, pohnojil to, DOSŤ, ale ešte ho potrebujem. Because the worst is yet to come 😅 Nejaké predikcie? Som zvedavá 😄❤
Stay tuned😋🍒

Love you
So so so much
❤❤

Xoxo👀🍒

Sakura In You/ BTS  [YoongixGirl] ✅Where stories live. Discover now