58.

257 31 22
                                    

„Čože si mu povedala?!"

„Nech sa spakuje a vypadne," položila pohár kávy na stôl.

„A súdiac podľa kruhov pod očami si to oľutovala. Zase si plakala?"

„NIE! Neoľutovala. Som rada že je konečne preč. Snáď sa už nikdy nevráti."

„Yumi, ty si sa zbláznila? Prečo si ho vyhnala?"

„Tina, ja nechápem čo od nás chce. Len tak sa tu objaví a myslí si, že z neho spadneme na zadok? Tak to teda nie. Chvíľu sa tvári, ako sa zaujíma a potom sa na dva týždne vyparí. Toto nie je normálna rodina."

„Zabudla si ako pracuje? Zlatko on nemá normálnu prácu. Nikdy nebudete normálna rodina."

„A v tom je ten problém. Čo akože čaká? Že sa k nám nasťahuje a chvíľu sa budeme tváriť ako rodina a potom sa na pol roka vydá na turné. A než si stihne vybaliť veci, zase bude preč. Sakiko potrebuje zázemie a istotu, nie občasného otca."

„Je rovnako tvoja, ako aj jeho. Sakiko potrebuje aj mužský vzor, dobre to vieš."

„Nepotrebuje."

„Hnevaj sa koľko chceš, ale je to pravda. Snaží sa a v rámci jeho možností mu to ide podľa mňa dobre."

„Ešte sa ho zastávaj..."

„Nikoho sa nezastávam. Viem že si super mama a pre Sakiko by si urobila všetko, ale aj Yoongi si zaslúži šancu. Úprimne pochybujem, že by jej chcel ublížiť. Zmenil sa."

„Ľudia sa nemenia Tina," položila si hlavu do dlaní.

„Ale áno, menia. Aj ty si sa zmenila. A rovnako sa zmenil aj on. Tak mu daj tú šancu. Čo nevidíš, ako sa snaží?"

„Snažil sa pár dní. Potom sa z ničoho nič odmlčal. Dva týždne, chápeš? Dva týždne som o ňom nič nevedela. Čo si o sebe akože myslí?"

„Dva týždne, dva týždne. Neopakuješ to náhodou práve preto, lebo ti chýbal?"

„No tak to určite nie! Bola som rada že ho nevidím," vzpriamila hlavu a prehrabla si krátke vlasy. „Mal zostať tam kde je a nevracať sa."

„No keď povieš Yumi," smiala sa. „Podľa mňa si aj tak zaslúži šancu. Tak veľmi sa snaží..."

A Yoongi sa naozaj veľmi snažil, aj napriek tomu, že mu Yumi nič nedarovala. Pokazil všetko, čo sa dalo a musel si to odpykať.

Každý deň jej do práce posielal kvety. Keď ráno prišla, na stole ju čakala kytica. Každý deň nová a ešte väčšia ako deň pred tým.

Nepísal jej, nevolal jej, nezvonil na zvonček jej bytu. Pred dverami ju však vždy čakalo malé prekvapenie; darček pre Yumi alebo hračka pre Sakiko. Po chvíli ich už nemali kam dávať.

Jeho auto stávalo obďaleč jej práce a pozoroval ako odchádza domov. Pozeral ako berie Sakiko zo škôlky a ako sa spolu vezú do jeho starého bytu.

Yumi z toho bola dosť na nervy. Každý deň videla to jeho prekliate auto na parkovisku pred jej prácou, ale kým jej nevolal a nebral malú zo škôlky, snažila sa ho ignorovať.

Chcel jej dopriať čas a priestor, ale nevydržal to večne.

„Yumi prosím, len jeden," vyletel, keď mu po pár týždňoch zdvihla telefón.

„Mám prácu a ponáhľam sa. O čo ide?"

„Jeden večer. Prosím. Len ty a ja. Nič neskúšam, chcem sa len porozprávať. Prosím. Chcem to vyriešiť, raz a navždy."











***

Na dnes mám dve správy

1. Zajtra nás čaká dejtík😏🌸

2. Kapitoly do konca sa dajú spočítať na dvoch rukách😔🍒

Užívajte večer 🌸❤

Love you.

Xoxo.

Sakura In You/ BTS  [YoongixGirl] ✅Where stories live. Discover now