Sakura In You/ BTS [YoongixGirl] ✅

51.

„Je tu Yoongi?" vletela do dverí a rozhliadala sa po novom byte. Chalani sa konečne presťahovali do niečoho väčšieho a mali tak viac miesta.

„Nie, je preč. Chalani sú na tréningu," pokrčil perami.

„Ale som tu ja. Chceš sa napiť?"

Sedeli v obývačke a vonku sa už stmievalo. Obaja držali v ruke pohár červeného vína a hľadeli von na mesto. Bývalo zriedkavé, že niekto vynechal tréning, ale Taehyungovo koleno na tom nebolo najlepšie a potreboval chvíľu oddych.

„Od toho koncertu v Kobe sa mi neozval. Už sú to skoro dva týždne. Robím si starosti či je v poriadku."

Taehyung len chápavo pritakával, ale jeho oči hľadeli niekam do neurčita.

„Netráp sa, je v poriadku. Potrebuje len čas, kým sa z toho skratu spamätá."

„Keď som sa vtedy ráno zobudila, bol preč... neviem, čo sa stalo. Proste zmizol."

„To mi je ľúto Yumi."

„Žiadny odkaz, žiadna správa... nič. Myslela som... ani neviem, čo som si myslela. Vždy to takto skončí. Stále dúfam, že sa zmení, ale on sa nikdy nezmení."

Opieral sa o vankúš a sedel priamo oproti nej. Zrak mal zabodnutý niekam mimo jej útle telo. Nemohol sa pozerať na tie smutné utrápené oči, ktoré mala vždy, keď o ňom hovorila. Bola tak slabá a jemu to vždy len lámalo srdce. Všetci videli, že sa kvôli nemu trápi. Nezaslúžila si to. Nie podľa Taehyunga.

„Mrzí ma to Yumi."

„Ja viem, že sa správame obaja hlúpo. Nemala som za ním chodiť. Nemala. Koncert v Kobe a nikdy nemal stať. Bola to tá najväčšia hlúposť. Nikdy sme sa nemali opäť vidieť. Naša odluka mala trvať večne."

Pousmial sa. „Ja som bol rád, že som ťa opäť videl."

Pozrela na neho trochu zmätene. Jeho hlboké tmavé oči, jemné pery a prsty, ktoré zvierali vínový pohár.

Rýchlo odvrátila svoj zrak.

On bol jediný, kto jej počas ich odluky napísal blahoželanie k narodeninám. On bol jediný, kto sa jej spýtal, ako sa jej darí. A nie len raz. Nikto iný to neurobil, len on. Jedine Tae.

A ona ho považovala za blízkeho človeka. Verila mu.

„Yumi," prisadol si k nej bližšie a opäť ju donútil spadnúť do tej ukrutnej hĺbky jeho čiernych očí.

Letmý dotyk jeho prstov na jej predlaktí a jeho uhrančivý pohľad ju na chvíľu vyviedol z miery.

„Tae?" pootvorila pery.

Bola ponorená v jeho očiach a jeho dotyk jej navodil zimomriavky po celom tele. Vždy sa jeho očiam vyhýbala. Boli na ňu až príliš silné a vyvolávali v nej pocity, ktoré si nikdy nemohla priznať.

V ten večer však nie. V tú noc mu do nich hľadela, akoby nebolo zajtrajška. Modré svetlo, ktoré dopadalo na jeho jemnú pleť a brušká prstov, ktoré sa dotkli jej bledej pokožky.

Prečo sa cítila tak krásne?

Jeho hlboký hlas ju upokojoval a ona bola tak zmätená.

Vypili už celú fľašku vína, ale stále boli smädní.

Tak beznádejne smädní.

Doslova vyprahnutí.

A jej pery boli zase tak šťavnaté, tak svieže.

Kto mohol odolať?

Bola stratená vo svojich pocitoch a on bol stratený v jej krásny hnedých očiach.

Jeho hlas sa zdal tak podmanivý.

Jej pokožka krku sa pomaly roztápala pod hrejivým dotykom jeho rúk.

Nič viac len oni dvaja, prázdne poháre a tma, ktorá sa zmocňovala ich zmätených myslí. 

Pod rúškom tmy jej prechádzal palcom po vlhkých perách.

V tesnej blízkosti jej tváre, nepúšťajúc z nej svoj zrak, cítil, ako sa jej hruď prudko zdvíha s každým jeho dotykom.

Vedeli, že to nie je správne a vedeli, že to budú obaja ľutovať.

Ale nebolo to jedno?

Obaja boli stratení.

Nenávratne stratení.

A ten pocit bol tak krásny.

*pre zmätených, it's a throwback*