Sakura In You/ BTS [YoongixGirl] ✅

10.

Sedela pri okne a pomaly upíjala z jahodového milkshaku. Nebola nervózna. Možno len trošku nesvoja. Pozerala von na rozkvitnuté sakury a myšlienky jej sem tam zablúdili spať do Japonska. Ako len milovala tie stromy.

Hompáľala nohami a pozorovala, ako sa v druhom pohári pomaly, ale isto, roztápa vanilková zmrzlina. Neustále kontrolovala ručičky je hodiniek, ktoré sa stále viac odďaľovali od tretej.

Meškal.

Na jej stole stál vysoký pohár s rúžovou slamkou a oproti nemu druhý, so žltou. Medzi nimi stáli dva malé koláčiky; čokoládový a malinový. Boli vskutku krásne. Nevedela, ktorý má radšej, tak objednala oboje. Nechcela sa ich ani dotknúť. Boli len pre neho.

Keď sa ozval štrngot dverí malej kaviarne, jej srdce sa išlo rozletieť.

„Prepáč, meškám."

„To je v poriadku," zvolala radostne. „Objednala som ti."

„To si nemusela, ja som len ..." zostal hľadieť na plný stôl a poháre, ktoré tam museli čakať dobrú pol hodinu.

„Vidím, že niekto si robí hostinu," posadil sa oproti.

„Tá je pre teba. Objednala som ti vanilkový milkshake," zvolala takmer bez dychu. „Nevedela som aký máš rád. Najprv som chcela objednať čokoládový, ale potom mi napadlo, že čokoláda upcháva póry. A ty máš tak peknú pleť. Takú čistú a jemnú. Určite neješ čokoládu. A ak áno, tak len bielu. Ja bielu čokoládu priam zbožňujem! Druhá možnosť bola jahodový, ale veľa ľudí je alergick-."

„Kobayashi!"

Hľadel na ňu ako na zjavenie. Z jej pusy prúdilo veľké množstvo nepodstatných slov, ktorými ho doslova zahltila rýchlosťou blesku. Okrem toho, Yumi pri tom sotva dýchala. Bál sa že sa zadusí. Pri jej povahe a životnom štýle, by ho to ani neprekvapilo. Každopádne, už fakt nemienil chodiť na pohotovosť. Asi by ju tam nechal. Alebo? Sám nevedel. Bola pre neho ako z iného sveta.

„Prepáč, zase veľa rozprávam. Jednoducho, máš vanilkový," usmiala sa a v lícach sa jej objavili jamky.

„Ďakujem. Vanilkový mám rád. Ale nemaj obavy. Pozval som ťa, takže to platím ja."

Yumi sa začervenala, hltajúc každé jeho slovo. Žeby to bolo rande?

„Chcel som ťa popravde len skontrolovať, či si v pohode."

„Áno, členok je už fajn."

„Nedala si mi vedieť, tak som si nebol istý či... veď vieš. Chcel som vedieť či si v poriadku."

„Áno, som. Je mi super. Vlastne ma to už vôbec nebolí. Ak by si chcel, môžeme sa ísť kľudne prejsť. Teda, ak máš rád prechádzky. Ja prechádzky priam milujem. Hlavne keď kvitnú sakury. Vtedy j-."

„Yumi, stop."

Jej výrečnosť ho desila. A nie len to.

Ona celá ho desila.

Dostávala ho do rozpakov, len čo ju uvidel. Tie jej hebké vlasy a dlhý krk. Rúžové líca a tak jemné pery. Neustále sa usmievala a pri smiechu krčila nos. Bola úplne iná, ako ľudia v jeho okolí. Žiarilo z nej niečo, čo ho dostávala do úzkych. Nevedel čo to bolo, ale desilo ho to. Vážne veľmi.

„Mohli by sme sa ísť teda prejsť?" navrhla po chvíli. „Vonku je dnes veľmi pekne."

Yumi celá žiarila. Nevedela sa prestať usmievať. Už len tá predstava jej robila ohromnú radosť.

„Eh... jasné," usmial sa. „Skočím si len pre bundu do auta a hneď sa vrátim. Zatiaľ dopi."

„Budem ťa čakať."

Yoongi sa postavil a za štrngotu zvončeka na dverách odišiel.

V to poobedie sa už nevrátil.

Zostala tam sedieť sama, bez vysvetlenia, s dvoma koláčikmi a nedotknutým vanilkovým milkshakom.

Nevedela čo sa stalo. Čakala ho dobrú hodinu. Sama netušila prečo tak dlho. Iba sedela a pozerala na roztápajúcu sa zmrzlinu vo vysokom pohári. Cítila sa tak hlúpo a zahanbene. Vyčítala si to. Zase rozprávala veľmi veľa. A možno nemal rád vanilku.

A možno.. a nie je to jedno?

Zaplatila a pobrala sa domov.